Hlavné správy

Ako cudzinci menia Slovensko k lepšiemu

Niektorí to vnímajú ako svoju zodpovednosť zapojiť sa do občianskeho života a sledovať slovenskú politiku.

Sledujú expati na Slovensku dianie v krajine a snažia sa to zmeniť k lepšiemu?

Táto jednoduchá otázka môže o cudzincoch prezradiť veľa, najmä to, ako sú zapojení do občianskeho života a ako vnímajú Slovensko.


Článok pokračuje po videoreklame

Článok pokračuje po videoreklame

So sídlom v Bratislave Nadácia Milana Cimecca, v spolupráci s Masarykovou univerzitou (MU) v Českej republike zverejnila výsledky skupinového prieskumu, ktorý vykresľuje obraz účasti cudzincov na slovenskom verejnom živote. Vedci oslovili 19 expatov žijúcich v Bratislave, aby sa dozvedeli viac o ich skúsenostiach, témach záujmu o občiansky život a bariérach, ktorým čelili pri pokuse o účasť.

„Záujem ľudí zapojených do nášho výskumu o verejný život na Slovensku je rôzny a odráža nielen ich osobné záujmy a preferencie, ale aj dĺžku pobytu na Slovensku a ich jazykové znalosti,“ vysvetľuje sociologička MU Ivana Rapos. Bojik.

Niektorí respondenti radšej sledujú, čo sa deje v meste alebo regióne, kde žijú, pretože majú pocit, že to má bezprostredný vplyv na ich životy. Iní sa viac zaujímajú o národnú politiku. Radi porovnávajú aktuálny politický vývoj na Slovensku so situáciou vo vlastnej krajine. Ďalší majú pocit, že ak žijú na Slovensku, mali by aspoň základne rozumieť slovenskej politike.

„Viac ako miestnu politiku sledujem národnú politiku. Nie je také ľahké nájsť informácie o miestnej politike,“ povedal anketárom jeden z respondentov. Napriek tomu mnohí z 19 respondentov prieskumu označili národnú politiku za zdroj dezilúzie a frustrácie.

READ  Prezident SR pošle Ústavnému súdu zmeny trestného práva

Slovenská politika je „ako Netflix“

Jeden respondent totiž prirovnal slovenskú politiku k nekončiacej sa každodennej „dráme“.

„Sledovať slovenskú politiku je ako pozerať seriál na Netflixe,“ povedal odborníkom.

Na rozdiel od celoštátnej politiky mnohí ľudia sídliaci v Bratislave vnímajú lokálnu politiku pozitívnejšie. Jedným z dôvodov je primátor Bratislavy Matúš Wallo a jeho snaha aktívne komunikovať s cudzincami. Mesto napríklad v roku 2022 zverejnilo na svojej webovej stránke bratislavský prospekt pre nováčikov v anglickom a ruskom jazyku.

„Veľa o ňom neviem [Vallo] Alebo či je dosť dobrý. Viem, že hrá v kapele a oslovuje cudzincov,“ hovorí jeden z respondentov. „Takže si myslím, že by mohol existovať spôsob, ako sa skutočne viac zapojiť a dozvedieť sa viac o tom, čo sa v meste deje.“

Ako vysvetľuje Rapoš Božič, ľudia, ktorí už nejaký čas žijú na Slovensku, majú väčší záujem sledovať dianie v krajine. „Nielenže sa cítia byť súčasťou slovenskej spoločnosti, ale celkovo rastie aj úroveň kontaktu s miestnymi ľuďmi, ich povedomie o dianí,“ hovorí sociológ. Ako ale ukazuje prieskum, aj cudzinci, ktorí sa nedávno prisťahovali na Slovensko, sa chcú dozvedieť viac a zapojiť sa do slovenského občianskeho života. Príklad: respondentka, ktorá prišla na Slovensko pred dvoma rokmi, sa rozhodla voliť v roku 2022 v miestnych a regionálnych voľbách.

„Myslím si, že je to osobná zodpovednosť, keď sa človek presťahuje do inej krajiny, aby sa zaujímal o politiku,“ povedal vedcom. Respondenti súhlasia s tým, že ak nerozumejú po slovensky, je ťažké dostať sa k relevantným informáciám o politike na Slovensku. Neslovensky hovoriaci cudzinci sa o takéto informácie v angličtine obracajú na Radio Slovakia International a The Slovak Spectator.

„V Radio Slovakia International vyrábajú rozhlasové relácie a články; Z času na čas hovoria medzinárodnému spoločenstvu o dôležitých udalostiach týkajúcich sa cudzincov. Stále je to však veľmi málo,“ myslí si jeden respondent, ktorý považuje slovenskú politiku za zaujímavú. Sociálna a facebooková skupina Foreigners v Bratislave je dôležitým zdrojom – prevažne praktických – informácií pre cudzincov.

Ako cudzinci pomáhajú Slovákom

Podľa prieskumu mnohých respondentov motivovala k občianskemu životu ich vlastná migračná skúsenosť a rozhodli sa pomôcť iným expatom, ktorí prišli po nich na Slovensko. „Snažil som sa pomôcť ľuďom, ktorí sem prišli z Macedónska alebo z Balkánu. Sme občanmi tretích krajín a čelíme tvrdším výzvam ako ostatní,“ povedal výskumníkom macedónsky respondent. Zatiaľ čo niektorí organizujú jazykové kaviarne a úvodné workshopy pre nováčikov, Horovot Civic Asociácia založená Ukrajincami, Bielorusmi a Rusmi Organizuje v Bratislave umelecké podujatia, aby sa nováčikovia cítili byť súčasťou.

READ  Tu je to, čo robia dvaja hokejisti z Tri-City v Európe

Aj keď tieto podujatia ukazujú, ako cudzinci predovšetkým pomáhajú cudzincom, Rapoš Božič zdôrazňuje, že aj takéto zásnuby môžu prispieť k zmene vnímania úlohy cudzincov v slovenskej spoločnosti. Ďalší respondenti boli zapojení do úsilia zamerať sa na menšiny v krajine. Právnik zaradený do fokusovej skupiny napríklad vzdeláva ľudí na Slovensku o ľudských právach a právach menšín. Rôznymi aktivitami pomáha odstraňovať diskrimináciu a rasizmus voči Rómom. Ďalšia respondentka, tanečnica, využila svoj talent na tanečný workshop proti homofóbii na Slovensku v roku 2022 po tom, čo zabila dvoch queer ľudí mimo LGBT+ klubu v hlavnom meste.

„To je [homophobia] Niečo, s čím nesúhlasím,“ povedal novinárom. „Som rád, že som to urobil.“

Mnohí respondenti tiež uviedli, že podporujú iniciatívy, ktoré sa dotýkajú spoločnosti a rôznych tém, od korupcie cez dopravné problémy až po životné prostredie, pretože chcú, aby ich komunity napredovali a prosperovali. Niektorým neprekáža ani účasť na masových protestoch.

„Protestoval som spolu so Slovákmi, pretože tu žijem a zdieľam obavy miestnych ľudí,“ podelil sa o svoju skúsenosť s výskumníkmi respondent.

Povedal, že je veľa cudzincov, ktorí chcú Bratislavu nazývať domovom. Sociologička zdôrazňuje, že rôznorodosť tém záujmu krajanov je dôležitá, pretože poukazuje na schopnosť krajanov v rámci svojej občianskej angažovanosti interagovať s rôznymi komunitami.

„Ich skúsenosti ukazujú, že sú plnohodnotnými aktérmi občianskej spoločnosti,“ hovorí Rabos Posic.

Prekážky

Napriek tomu nie je pre cudzincov vždy jednoduché zapojiť sa do rôznych komunít. Jazyk je často považovaný za najväčšiu bariéru. Napríklad cudzincov od účasti na podujatiach môže podľa sociológa odradiť, ak sú organizované v slovenskom jazyku, ale Slováci sa môžu ocitnúť v podobnej situácii, ak sa podujatie koná v cudzom jazyku.

READ  Slovensko, Nemecko a Fínsko sa kvalifikovali do finále Davisovho pohára

„Musí sa preto rozhodnúť, aký jazyk budú pri komunikácii s verejnosťou používať a zvážiť, aké dopady bude mať toto rozhodnutie na ľudí, ktorí sa chcú zúčastniť,“ dodáva sociológ.

Respondenti v prieskume priznali, že hlboko nerozumejú fungovaniu slovenských verejných inštitúcií. „Takéto porozumenie často presahuje jazykové chápanie a vyžaduje predovšetkým znalosť nepísaných pravidiel,“ vysvetľuje Rabos Posic. Nedostatok vedomostí o nepísaných pravidlách sa môže napríklad premietnuť do ťažkého prístupu k financovaniu, pokračuje.

„Mám podozrenie, že keď odpoviete na otvorenú možnosť financovania z grantov, existujú nevypovedané a jasne slovenské veci,“ povedal respondentom anketárom. „To je dobré, ale vieš, ja ich nepoznám.“

Taktiež niektorí respondenti považujú Slovensko za krajinu, kde by mal človek spoznávať ľudí na dôležitom postavení. Niektorí krajania vo fokusovej skupine tiež považujú svoje postavenie v slovenskej spoločnosti za dostatočne nelegitímne na to, aby iniciovali zmeny sami, a radšej pomáhajú miestnym občianskym združeniam či jednotlivcom.

„Pokiaľ ide o veci, ktoré chceme v spoločnosti zmeniť, stále som toho názoru, že by nás mal zastupovať niekto, kto nie je zo zahraničia. Bez nich nás nebudú brať vážne,“ hovorí jeden z respondentov prieskumu. .

Ale iní, najmä tí, ktorí na Slovensku roky žijú alebo v krajine vyrastali, veria, že majú rovnaké právo meniť veci na Slovensku ako Slováci. Cudzinec, ktorý sa o sebe „čuduje“ a už v minulosti sa pokúšal zapojiť do slovenského politického života, pre anketárov neveril, že by mohol v slovenskej politike uspieť.

„Stále si myslím, že cudzinci nemajú v politike veľké šance. Je to hanba,“ povedala. Zdôraznil tiež rôzne pohľady, ktoré môžu cudzinci predložiť. „Som typ Slováka, ktorý vidí rozdiely a vie priniesť trochu iné pohľady.“

Related Articles

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button
Close
Close