Prezidentka Zuzana Čaputová určila termín referenda o predčasných voľbách na 21. januára 2023. Petícia Rozdával ju Smer-SD, opozičná strana expremiéra Roberta Figa, v lete v snahe zosadiť kabinet premiéra Eduarda Hegera.
„Nebudem vyzývať občanov k účasti na referende, nebudem ich odrádzať od účasti,“ povedala Kabutová s tým, že referendum bolo výsledkom politickej kampane konkrétnej politickej strany.
Prvú otázku v petícii postúpila Kaputová Ústavnému súdu, ktorý potvrdil svoje predchádzajúce rozhodnutia o podobnom referende, ktoré inicioval Smar-SD, a uviedla, že prvá otázka, ktorou sa občania 26. októbra pýtali, či chcú odstúpenie súčasného kabinetu, je protiústavná.
V roku 2021 Ústavný súd rozhodol, že referendom alebo iným opatrením, ktoré nie je v ústave uvedené, sa nemôže skončiť funkčné obdobie verejnej inštitúcie pri výkone jej pôsobnosti.
„Referendum bude o prikázaní kabinetu, aby podal demisiu,“ uviedol vo vyhlásení z 26. októbra predseda súdu Ivan Fiagan, ktorý rozhodol, že je protiústavné.
„Ak sa s takouto otázkou uskutoční referendum a návrh bude schválený, jeho výsledok zasiahne do právnych vzťahov medzi NR SR. [parliament] a vláda určená ústavou“, vysvetlil sudca-reportér Rastislav Kazák.
Druhá otázka petície znela: „Súhlasíte s tým, aby sa volebné obdobie parlamentu skončilo plebiscitom alebo parlamentom? [National Assembly]?“ a fakticky referendum o možnosti skrátenia volebného obdobia parlamentu.
Od spustenia petície sa Hegerova koalícia po odchode libertariánskej SaS takmer rozpadla. Heger teraz stojí na čele menšinového kabinetu s neistými vyhliadkami na napredovanie vo svojej agende alebo na prijatie opatrení na boj proti energetickej kríze. Základom rozkolu aliancie boli protichodné názory na tieto opatrenia, pričom medzi lídrami SaS a OĽaNO Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom bola osobná nevraživosť.
Opozičný Hlas-SD, ktorý je na čele prieskumov, povedal, že bude rešpektovať termín referenda, ale žiada, aby sa ústavné zmeny riešili v parlamente. „Zákonodarcovia by nemali obchádzať svoju zodpovednosť v tak dôležitej otázke pre občanov SR,“ uvádza sa vo vyhlásení Hlasu-SD.
Politici SaS a OĽaNO povedali, že rešpektujú aj januárové referendum, ale tvrdia, že ide o nezmyselné plytvanie verejnými peniazmi. Podpredseda SaS a bývalý minister školstva Branislav Grohling povedal, že výdavky „by mali byť viazané na stranu Smer-SD“ a označil to za „zbytočné plytvanie peniazmi na smiešnu otázku“. Až na jedno slovenské referendum zlyhalo pre nedostatočné kvórum.
