EÚ súhlasí s neočakávanou daňou pre energetické spoločnosti – ale rozdeľuje sa na cenové rozpätie plynu

„Sme v energetickej vojne s Ruskom. Zima sa blíži. Musíme konať hneď,“ apeloval pred stretnutím na kolegov minister priemyslu Jozef Sigela z Českej republiky, ktorá predsedá Rade EÚ.

Zelený návrh, o ktorom sa rokovalo do jedného mesiaca, zahŕňa povinné skladovanie energie, strop pre nadmerné príjmy od nízkonákladových výrobcov elektriny, ako sú obnoviteľné zdroje a jadrové elektrárne, a takzvaný „mechanizmus solidárnych príspevkov“ pre fosílne palivá. Odsávače paliva.

„Teraz je dôležité, aby sa tieto opatrenia implementovali rýchlo, aby začali mať zamýšľaný účinok,“ povedala komisárka pre energetiku Kadri Simpsonová.

Podľa nových pravidiel budú krajiny EÚ povinné znížiť spotrebu energie o päť percent v čase špičky – keď je dopyt po elektrine najvyšší.

Ministri energetiky sa tiež dohodli na dočasnom obmedzení ceny, za ktorú spoločnosti vyrábajúce energiu s nízkymi emisiami uhlíka predávajú elektrinu, na 180 eur za megawatthodinu (MWh).

Argumentovali tým, že kvôli úlohe plynu ako cenového mechanizmu pre konečnú cenu elektriny dosiahli obnoviteľné zdroje a jadrové elektrárne v posledných mesiacoch „nečakane veľké finančné zisky“.

Napriek kritike rizika vytvorenia mozaiky opatrení, ktoré by mohli odradiť investície do obnoviteľných zdrojov energie, ministri zaviedli určitú flexibilitu pre jednotlivé členské štáty. To zahŕňa možnosť nastavenia rôznych a vyšších stropov pre rôzne typy výroby elektriny.

Nakoniec, dohoda zahŕňa poplatok pre spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá, ktoré pokrývajú 33 percent zdaniteľného prebytočného zisku dosiahnutého v roku 2022 a/alebo 2023. To znamená, že od roku 2022 môžu byť neočakávané zisky spoločností ťažiacich fosílne palivá vyňaté z trhového stropu príjmov.

Pôvodný návrh Komisie EÚ požadoval, aby sa príspevok solidarity vypočítal na trojročnom základe (2019 – 2021), vlády to však predĺžili do roku 2018.

Zelené skupiny ho považujú za „medzeru“ a premárnenú príležitosť pre najzraniteľnejšie európske domácnosti a podniky, ktoré sa snažia zaplatiť rastúce účty za energiu.

„EÚ a vlády musia zdaniť všetky tieto neočakávané zisky teraz, nie budúci rok. Tieto peniaze sú naliehavo potrebné na ochranu najzraniteľnejších ľudí túto zimu,“ povedal aktivista Greenpeace Thomas Gelin.

„Všetky oči na Nemecko“

Reguláciu cien plynu mnohí považujú za chýbajúci kúsok skladačky.

„Všetky tieto dočasné opatrenia sú veľmi dobré, ale aby sme pomohli našim občanom v tejto energetickej kríze, musíme kontrolovať ceny plynu,“ povedal pred stretnutím chorvátsky minister hospodárstva Davar Filipovič.

Čoraz väčší zbor členských štátov vyzýva Komisiu, aby prišla s plánom na priamu reguláciu cien plynu – pokrývajúceho všetok dovážaný plyn a plyn, s ktorým sa obchoduje v rámci Únie. Podporovateľmi sú Belgicko, Francúzsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Grécko, Taliansko a Španielsko.

„Všetky oči sa upierajú na Nemecko,“ povedala pred stretnutím belgická ministerka energetiky Tinne Van der Straeten a dodala, že dúfa, že Berlín tento plán podporí. „Nemecko je kreatívne,“ dodal.

Komisia tvrdila, že zavedenie cenového stropu, ktorý by pokrýval skvapalnený zemný plyn (LNG) aj dodávky potrubím, by bolo zložité a mohlo by predstavovať riziko pre energetickú bezpečnosť.

Nemecko, Dánsko a Holandsko vyjadrili podobné obavy.

Očakáva sa, že komisia do polovice októbra predloží akčný plán na obmedzenie cien plynu.

Tri nápady

V neformálnom dokumente exekutíva EÚ navrhla tri nápady: stanovenie cenového stropu na dovoz ruského plynu, vyjednanie nižších cien plynu s ostatnými dodávateľmi v Nórsku a stanovenie stropu pre cenu plynu používaného na výrobu elektriny. Na trhu EU.

„Rusko je špeciálny prípad. Verím, že dokážeme zaviesť cenový strop na všetok dovážaný plyn z Ruska vrátane LNG. Niektoré členské štáty to však považujú za prekážku a stále nemáme konsenzus o tomto opatrení,“ povedal. . Simpsonovi.

Niektoré krajiny však tento návrh nepresvedčil.

Van der Straaten uviedol, že obmedzenie ruského plynu nebude mať zásadný vplyv na spotrebiteľské účty, pričom poukázal na to, že väčšina krajín požaduje cenovú intervenciu, aby mala priame riešenie veľkého počtu účtov.

Strop by mal byť stanovený na „vysokej“ a „flexibilnej“ úrovni, aby prilákal dovoz do Európy. Belgicko, Grécko, Poľsko a Taliansko argumentovali v správe vysvetľujúcej svoj prístup, ktorú videla agentúra Reuters.

„Celkový rozdiel v cene plynu je legitímna možnosť, ale vyžaduje si seriózny zásah do trhu, čo znamená, že predtým musí byť splnených množstvo vyjednaných podmienok,“ povedal komisár Simpson. Jednou z týchto podmienok, dodal, je, že krajiny EÚ sa musia zaviazať k šetreniu dopytu po plyne nad rámec súčasného dobrovoľného plánu 15-percentného zníženia.