Krízu eskaluje podozrenie na otravu iránskej školáčky

DUBAJ, Spojené arabské emiráty (AP) – Kríza v súvislosti s podozrením na otravu iránskych školáčok v nedeľu eskalovala, pričom úradníci pripustili, že v možných prípadoch bolo zasiahnutých viac ako 50 škôl. Keďže Irán čelí mesiacom nepokojov, otrava vyvolala medzi rodičmi ďalšie obavy.

Od novembrovej otravy šiitského svätého mesta Qom nie je jasné, kto alebo čo bol zodpovedný.. V súčasnosti existujú správy, že školy v 21 z 30 iránskych provincií zaznamenali podozrivé prípady, pričom za takmer všetky incidenty sú zodpovedné dievčenské školy.

Útoky vyvolali obavy, že iné dievčatá môžu byť otrávené, údajne preto, aby chodili do školy. Viac ako 40 rokov od islamskej revolúcie v roku 1979 nebolo vzdelávanie žien spochybnené. Irán vyzval Taliban v susednom Afganistane, aby umožnil dievčatám a ženám vrátiť sa do škôl a univerzít..

Minister vnútra Ahmad Vahidi v sobotu bez ďalších podrobností uviedol, že vyšetrovatelia počas vyšetrovania incidentov našli „podozrivé vzorky“, informovala štátna tlačová agentúra IRNA. Tiež obvinil „nepriateľský mediálny terorizmus“ z podnecovania ďalšej paniky v súvislosti s údajným jedom.

Kým však otrava nezískala pozornosť medzinárodných médií, prezident tvrdej línie Ibrahim Raisi v stredu oznámil vyšetrovanie incidentov..

V nedeľu Raisi v kabinete po správe, ktorú prečítal minister pre spravodajstvo Ismail Khatib, povedal, že treba nájsť a riešiť príčinu otravy. Údajné útoky označil za „zločin proti ľudskosti, ktorého cieľom bolo vyvolať napätie medzi študentmi a rodičmi“.

Vahidi uviedol, že podozrivá otrava postihla najmenej 52 škôl. Podľa správ iránskych médií je počet škôl viac ako 60. Postihnutá je vraj minimálne jedna chlapčenská škola.

Sociálne siete sú zaplavené videami panikáriacich rodičov a školáčok na pohotovosti s infúziami v náručí. Vzhľadom na to, že Irán od začiatku protestov v súvislosti so smrťou 22-ročného Mahzu Aminiho zadržal takmer 100 novinárov, je ťažké túto krízu pochopiť.. Zadržala ho morálna polícia a neskôr zomrel.

Podľa ľudskoprávnych aktivistov v Iráne si zásah bezpečnostných síl proti týmto protestom vyžiadal najmenej 530 mŕtvych a 19 700 zadržaných.

Deti postihnuté otravou hlásili bolesti hlavy, búšenie srdca, pocit letargie alebo neschopnosť pohybu. Niektorí opísali dezodoračné mandarínky, chlór alebo čistiace prostriedky.

Od novembra údajne ochorelo najmenej 400 školákov. Wahiti, minister vnútra, vo svojom vyhlásení uviedol, že dve z dievčat sú v nemocnici pre chronické ochorenia.

Keďže v nedeľu boli hlásené ďalšie útoky, na sociálne siete boli zverejnené videá, na ktorých deti sťažovali na bolesti nôh, brucha a závraty. Štátne médiá o nich hovorili najmä ako o „hysterických reakciách“.

Od výbuchu nebol nikto hlásený v kritickom stave a neboli hlásené žiadne obete.

K útokom na ženy došlo v Iráne už v minulosti, naposledy v roku 2014 s vlnou kyselinových útokov v okolí mesta Isfahán.Verí sa, že ženy v tom čase boli cieľom zástancov tvrdej línie za to, ako sa obliekali.

Špekulácie v prísne kontrolovaných iránskych štátnych médiách sa sústredili na možnosť, že za otravou boli skupiny diaspóry alebo cudzie mocnosti. Toto sa tiež opakovane tvrdilo počas nedávnych protestov bez dôkazov. V posledných dňoch nemecký minister zahraničných vecí, predstaviteľ Bieleho domu a ďalší vyzvali Irán, aby urobil viac na ochranu školáčok – čo iránske ministerstvo zahraničných vecí odmietlo ako „krokodílie slzy“.

Americká komisia pre medzinárodnú náboženskú slobodu však poznamenala, že Irán počas nedávnych protestov „toleroval mesiace útokov proti ženám a dievčatám“.

„Tieto otravy sa vyskytujú v prostredí, kde iránske úrady nemajú beztrestnosť za obťažovanie, napádanie, znásilňovanie, mučenie a popravy žien, ktoré pokojne presadzujú svoju slobodu náboženského vyznania alebo viery,“ uviedla vo vyhlásení Sharon Kleinbaumová z komisie.

Podozrenie padlo na možných zástancov tvrdej línie za spáchanie podozrivej otravy v Iráne. Iránski novinári, vrátane prominentného bývalého reformného zákonodarcu Jameela Ghadivara z teheránskych novín Etelad, citovali správu skupiny s názvom Fedayeen Velayat, ktorá „považovala vzdelávanie žien za zakázané“ a „údajne sa vyhrážalo otrávením dievčat“. V celom Iráne“, ak by boli otvorené dievčenské školy.

Iránske úrady neuznávajú žiadnu skupinu s názvom Fidayeen Velayat, čo v angličtine znamená „oddaní obrancov“. Ghadiwar však spomína hrozbu v tlačenej podobe, pretože má vplyv na iránsku politiku a má väzby na jej teokratickú vládnucu triedu. Šéfa novín Etelad menuje aj najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí.

Ďalšou možnosťou je „masová hystéria,“ napísal Khadivar v sobotu. V minulých desaťročiach sa takéto prípady vyskytli, naposledy v Afganistane v rokoch 2009 až 2012. Neskôr Svetová zdravotnícka organizácia napísala o „hromadných psychogénnych ochoreniach“, ktoré postihujú stovky dievčat v školách po celej krajine.

„Správy o pachoch, ktoré predchádzali objaveniu sa symptómov, priniesli uznanie teórii hromadnej otravy“ V tom čase napísal WHO. „Vyšetrovanie príčin týchto ohnísk však doteraz takéto dôkazy neposkytlo.“

Irán nepriznal, že požiadal Svetovú zdravotnícku organizáciu o pomoc pri vyšetrovaní. WHO v nedeľu okamžite neodpovedala na žiadosť o komentár.

Kadivar však tiež poznamenal, že zástancovia tvrdej línie v minulých iránskych vládach vykonali v 90. rokoch takzvané „reťazové vraždy“ aktivistov a iných. Spomenul aj vraždy islamských vigilantov v Kermáne v roku 2002., keď jednu obeť ukameňovali, zatiaľ čo ostatné zviazali a hodili do bazéna, kde sa utopili. Opísal vigíliu ako členov Basídž, dobrovoľníckych síl v rámci iránskej polovojenskej revolučnej armády.

„Všetci majú spoločné ich extrémne myslenie, intelektuálna stagnácia a prísne náboženské názory, ktoré im umožnili páchať takéto násilné činy,“ napísal Khadivar.