Výstup do kirgizského relatívne neprebádaného údolia Kookshal Dou je obzvlášť náročný. Zubaté štíty pohoria Tien Shan, zastrčené pri čínskych hraniciach, vyčnievajú z púšte pod dlhými, strmými skalnými stenami a nespevnenými ľadovcami.
Západné údolie Kookshal Do, pohorie Tien Shan. Foto: Summitpost.org
Vyliezť na čokoľvek tam hore si vyžaduje odhodlanie – vyliezť 900 m nového terénu je také náročné, ako to na jednom ihrisku zvládne takmer každý.
Kráľovná suchého ľadu, slovenských horolezcov Juraja Zwingela a Mareka Radowského, je to tak. M9-, na WI6+, je technicky náročnejší Slovenský prím a tvrdá ľadová cesta na Ben Nevis.
Strašidelné ako čert
Je to ťažké takmer celú cestu a podľa všetkého je to strašidelné.
Horolezecký účet na Facebooku SHS James oznámil výstup 20. augusta. 13-dňový trek vyvrcholil trekom na hryzenie nechtov na vrchol hory Zabor s výškou 5 080 m. Po šiestom stúpaní zistili Swingle a Radowski len dve sekcie ľahšie na lezenie ako WI5 – čo, pre záznam, Lezenie v ľade na expertnej úrovni je náročné. WI6+ crux pitch medzitým zahŕňa „dlhé vertikálne a/alebo previsnuté úseky, trvalejšie ťažkosti, [and] Málo, ak vôbec nejaké, oddychových miest“ v zlom snehu.
Prečo nie? Všetko, čo Swingle a Radowski museli urobiť, bolo vyliezť deväť ihrísk na M6 alebo vyššiu. Na M9-, tvrdom zmiešanom ihrisku na kráľovnej suchého ľadu, ktorú vidíte stúpať, je to ako 5.11+.
Ak to nerobia fotografie čírej skaly, komínov na prehĺtanie tiel a tenkého ľadu, účty mužov potvrdzujú ťažkosti.
„23 hodín lezenia, zlaňovania a lezenia. 900 metrov krásneho lezenia na väčšinou zle držanom ľade, vysoko [we went], bola to vychodna stena takze lad dopadol zle. Čím dlhšie horí vrch ako spodok, tým viac sa topí.
„Ani sme nevedeli, či dokážeme zdola preraziť ťažké miesta. Napokon to išlo na prvý pokus a nebolo to jednoduché,“ priznal Radovský.
