Slovensko od posledného rozpočtového obdobia 2014 – 2020 nedokázalo minúť časť zo 6 miliárd eur z podpory EÚ pridelenej Bratislave, čím sa stala jednou z členských krajín s najhoršími výsledkami v bloku.
Slovensko v roku 2021 nevyčerpalo 1,87 miliardy eur a v ostatných rokoch 2,2 miliardy eur v roku 2022. Z hľadiska už vynaložených peňazí je Slovensko tretie najhoršie spomedzi členských krajín EÚ.
Veronika Remišová sa pri nástupe do funkcie ministerky investícií a regionálneho rozvoja zaviazala odstrániť niektoré byrokratické prekážky a zefektívniť čerpanie. V roku 2020 predstavil plán 2,9 miliardy EUR v roku 2021 a 3,4 miliardy EUR v roku 2022.
Problém je v tom, že Remišová a jej rezort nemajú reálnu moc prinútiť ostatné ministerstvá, aby míňali efektívnejšie, čo sa zaviazala zmeniť v novom programovom období 2021-2027.
Vláda sa v posledných mesiacoch zamerala na presun peňazí z eurofondov na zmiernenie krízy, no Európska komisia nepovolila Slovensku presunúť toľko, koľko Remizová chcela.
Ministerstvu investícií a regionálneho rozvoja sa tento rok podarilo uzavrieť rokovania s Komisiou o pravidlách pre nové eurofondy. Hlavnou zmenou bude zjednodušenie – namiesto desiatich administratívnych pracovníkov bude systém viesť len ministerstvo investícií.
To však nie je vítané v obciach, ktoré potrebujú viac právomocí pri čerpaní eurofondov.
Slovensko už medzitým absorbovalo a začalo nové programové obdobie. Prvé výzvy z takmer 13-miliardového balíka pôjdu na úpravu škôl, športových stredísk, ciest či zateplenie domov a bytov.
Remišová oznámila, že chce urýchlene podporiť projekty Just Transition Funds zamerané na podporu regiónov závislých od fosílnych palív, ako je napríklad uhoľný región Horná Nitra, kde bude ťažba ukončená do konca roka.
(Michal Hudec | EURACTIV.sk)
Popová kultúra. Nie je možné písať so zapnutými boxerskými rukavicami. Zlý hráč. Unapologetická hudba fanatická.“
