„Nechápeme, prečo nám to Putin robí“ – EURACTIV.com
S vypuknutím vojny na susednej Ukrajine čelí Slovensko najväčšej utečeneckej kríze vo svojej histórii, no reakcia jeho obyvateľov a vlády na reakciu na imigračnú krízu v roku 2015 bola celkom odlišná.
Vyšné Nemecké je obec vo východnej časti Slovenska, ktorá sa nachádza na hranici a prechádza cez rušnú slovenskú hranicu s Ukrajinou. Na druhej strane je Užhorod – centrum Podkarpatskej Rusi a centrum ukrajinských utečencov, ktorí dnes prichádzajú do krajiny.
Hlavná cesta na hranicu neprechádza obcou, ale prechádza cez obchvat vybudovaný na uľahčenie pohybu miestnych občanov. Asi kilometer pred hranicou parkujú autá, dodávky a autobusy v dlhých radoch a autám zostáva len malý priestor na priblíženie.
Väčšina z nich sú dobrovoľníci, ktorí sem prišli pomáhať. Okrem slovenských vozidiel sú mnohé z Nemecka a Československa.
„Prišli sme sem z Frankfurtu hneď, ako začala invázia,“ povedal Leo. „S niekoľkými priateľmi sme sa sem viezli v dodávke napchatej jedlom, prikrývkami a oblečením,“ pokračoval. Po vyložení materiálnej pomoci vzali čo najviac utečencov do Frankfurtu a pokračovali v ceste.
„Sme tu už tretíkrát,“ povedal.
Leov priateľ Joachim hovorí: „Jednota je tu neuveriteľná. Sme unavení, ale stojí to za to.
Integrácia sa zlepšila
Za hranicami vyrástlo provizórne stanové mestečko, ktoré poskytuje pomoc utečencom z rôznych náboženských a občianskych organizácií.
Scéna pripomína úľ, utečenci sa pomaly vydávajú z hraničného priechodu na Slovensko, kde ich okamžite oslovia dobrovoľníci poskytujúci pomoc a poradenstvo. V tomto provizórnom tábore môžu ľudia dostať zadarmo jedlo, oblečenie alebo aj trochu spánku, kým sa nedostanú na iné miesto.
Materiálna pomoc bola poskytnutá na dvoch miestach v meste Sopranos, najbližšom k hranici. Jeden bol z cirkvi a druhý od miestneho obchodníka, ktorý poskytoval pomoc.
„Teraz je to oveľa organizovanejšie, ako sa začalo, aj na ukrajinskej strane. Niekedy mám pocit, že budem mať viac pomoci.
„Spočiatku sme to boli len my a pár nezávislých dobrovoľníkov. Potom prišli ďalšie organizácie a vláda poskytla podporu, “povedal.
Ohlas zo Slovenska a ďalších krajín Viskratu je prekvapivý. Keď ľudia odchádzali zo Sýrie, vláda bola proti prerozdeľovaniu utečencov a väčšina Slovákov bola proti ich prijímaniu.
Závisí len časť
Podľa najnovšej agentúry OSN pre utečencov prekročilo doteraz ukrajinsko-slovenskú hranicu 229 000 utečencov.
Väčšina z nich nezostáva na Slovensku, ale odchádza s priateľmi či rodinou do iných miest po celej Európe.
Vo Vyšnom Nemeckom mnohí jazdia aj do Bratislavy, Brna, Viedne či dokonca Nemecka. Niektorí trpezlivo čakajú s tabuľami, zatiaľ čo spoločnosti si nechávajú vlastné autobusy alebo zbierajú ľudí do autobusov, ktoré im poskytli iné.
Pre tých, ktorí nemohli nikam ísť, vláda zriadila utečenecký tábor v neďalekom meste Humenné. Regionálne samosprávy pomáhajú svojimi možnosťami.
Podľa ministerstva vnútra doteraz hľadalo útočisko len asi 6000 ukrajinských utečencov.
Jednou z tých, ktorí chceli zostať, bola Oľga, učiteľka z Kyjeva, a jej 16-ročný syn Kleb.
„Nechcel som odísť, ale keď som sa dozvedel o útoku na jadrovú elektráreň, zmenil som názor,“ povedal.
Oľga vysvetlila, že neočakával inváziu Ruska a jeho priatelia a kolegovia nie. „Žili sme svoje životy. Nerozumiem, prečo nám to Putin robí,“ povedal.
Oľga a Kleb majú stále zopár šťastlivcov, pretože majú na Slovensku priateľov. Na otázku, či sa chcú vrátiť domov, neochotne odpovedala áno.
„Mám rada Ukrajinu,“ uzavrela.
[Edited by Zoran Radosavljevic/Alice Taylor]