Nezabudnuteľný český herec: Namiesto živého vysielania skončil v nemocnici … Na druhý deň zomrel

Vladimír Menšík sa narodil 9. októbra 1929 v Ivančiciach na južnej Morave. Pochádzal z robotníckej rodiny a zdalo sa, že jeho kariéra bude orientovaná týmto spôsobom. Od detstva miloval zábavu a rád chodil do cirkusu, hral v hudobnom súbore Adolfa Pištěláka. Jeho otec sa však rozhodol, že Vladimír vyštuduje priemyselné inžinierstvo a nastúpi do brnianskych strojární. Stále ho však lákalo divadlo.

Na druhý pokus bol Menšík prijatý na Janáčkovu akadémiu múzických umení, ktorú absolvoval v roku 1953. Bol umiestnený v nomádskom dedinskom divadle, kde si ho všimol EF Burian. O rok neskôr sa k nemu pripojil, ale prísna disciplína v Burianovom súbore mu nevyhovovala, a tak sa od roku 1958 stal členom súboru slobodného hereckého výkonu filmového štúdia Barrandov.

V roku 1950 sa prvýkrát objavil v architektonicky ladenom filme KM Wallóa s názvom The Great Opportunity. Až v roku 1956 prišla výraznejšia úloha vo filme Dedko auto režiséra Alfreda Radoka, po ktorom sa Menšík čoraz častejšie objavoval na striebornom plátne. Vo filme Kráľ Šumavy (Karel Kachyňa, 1959) dokázal prvýkrát spojiť komický výraz so schopnosťou dať postave dramatické rysy. Úloha čašníka Kiciho ​​v detektívke bola podobná 105% alibi (Vladimír Čech, 1959). Jednu z hlavných úloh stvárnil v komédii Hľadáme otca (František Daniel, 1961), podobne aj v kriminálnej komédii Medzi nami zlodejmi (Vladimír Čech, 1963).

Napriek tomu sa často javil ako protagonista menších, ale nezabudnuteľných komických či tragikomických postáv animujúcich príbeh. Takými boli policajti v komédiách Zdeňka Podskalského The White Lady (1965) a You can’t hit a Woman or a Flower (1966) alebo v komédii Kto chce zabiť Jessie (Václav Vorlíček, 1966), či úloha náhodného divák v dráme Spaľovač (Juraj Herz, 1968). Hlavnú úlohu sadistického zabijaka si zahral Menšík v experimentálnej komédii Šťastný koniec (Oldřich Lipský, 1967), ktorá sa vyznačuje tým, že sa celý príbeh premieta dozadu. Hereckým koncertom s jeho partnerkou Jiřinou Bohdalovou bol film Vražda Ing. Diabol (Ester Krumbachová, 1970). V komédii Kam nechodí slnko (Ivo Novák, 1971) sa Menšík podieľal na scenári.

Zdroj: FS Barrandov

Okradnutý milenec v komédii Svätí (Zdeněk Podskalský, 1969) alebo prostý manžel vo filme Pán si vdova (Václav Vorlíček, 1970) potvrdili, že práve Menikove parkety sú práve komické úlohy. Podobne je to v úlohe známej vodnej komédie How to Drown Dr. Mráček (Václav Vorlíček, 1974), či filmu toho istého režiséra Což takte si špenát (1977), kde sa spolu s Jiřím Sovákom predstavili v hlavných úlohách.

„Jeho komik bol priamy, veľmi ťažil z tradícií ľudových rozprávok a komikov a nepriamo sa inšpiroval komikom Vlastom Burianom a ďalšími skvelými postavami českého scénického a filmového humoru. Postavy (bez ohľadu na rozsah úlohy) hlbokou ľudskosťou“ … “ spomína sa v pamätnej knihe s názvom Vladimír Menšík.

Stal sa tiež jedným z najrušnejších hercov zábavných televíznych programov. Diváci si dodnes pamätajú jeho scény s Jiřinou Bohdalovou, či televízny Silvester z rokov 1977, 1978 a 1979, ktoré Menšík bravúrne uviedol. Hral titulné postavy v seriáloch Pán Tau (Jindřich Polák) alebo Arabela (Václav Vorlíček).

Zdroj: CT

Herec, ktorý bol známy erupciami dobrej nálady, skutočne ťažil zo zdravotných problémov a najmä zo zhoršujúcej sa astmy, ktorú dostal, keď mal 35 rokov. Postupne sa naučil napichnúť si injekciu, aby mohol pracovať. Medzi jeho najznámejšie dramatické postavy patrí alkoholik v televíznych filmoch Ikarov pád (1977) či Ťahavé vtáky (1983) režiséra Františka Filipa. Naposledy si zahral vo filme Good Pigeons Return (Dušan Klein, 1988), odohrávajúcom sa tiež v prostredí protialkoholickej nemocnice.

Koncom mája 1988 televízia pripravovala priamy prenos zábavného programu z brnianskej haly Rondo, kam bol pozvaný aj Menšík. Skončil však v nemocnici, kde mu za potlesku publika moderátorka Magdaléna Dietlová v sobotu večer poslala pozdrav a zaželala skoré uzdravenie. Na druhý deň, 29. mája 1988 večer, Vladimír Menšík prehral boj o život.

Jeho herecký kolega Miloš Kopecký o ňom napísal: „Režiséri, ktorí ho obsadili, mohli mať podľa môjho názoru dva pocity: istotu a mierne obavy. Istotu, že by to bolo ohromujúce, a malú obavu, keby som ho zvládol. Tušili, že budú mať nielen skvelú herec pred kamerou, ale výbušný. ““

Zdroj: CT