‚Plast nie je až taký zlý‘: Prečo Slovensko neznižuje odpad?

Od leta už Slovensko zakázalo mnoho jednorazových plastových predmetov ako plastové taniere a príbory. Keďže používanie plastových obalov neustále rastie, vláda SR teraz podporuje supermarkety s biologicky odbúrateľnými alternatívami plastových tašiek.

Ale vzdať sa zvyku na plast nie je také ľahké.

„Plasty vo všeobecnosti nie sú zlé,“ hovorí Tomáš Pešák, hovorca Malého Slovenska. „Pri predaji tovaru majú svoj vlastný účel a funkciu – chránia tovar … všetko, čo si ako predajca musíte vypýtať. Balené v plaste by mali byť zabalené v plastoch.“

Bez vládneho zákazu plastových tašiek začali reťazce supermarketov ponúkať alternatívy – s úspechom. Na Slovensku predáva ekotašky Lidl, ktorý vo svojich predajniach znižuje používanie plastových tašiek o 30 percent.

„Niektoré reťazce supermarketov sa snažia vyčnievať svojim ekologickým prístupom, čo ako minister môžem len oceniť,“ hovorí minister životného prostredia John Budage.

Odkedy Slovensko zaviedlo najnižšiu cenu plastových tašiek, ich používanie sa výrazne znížilo, no na európske pomery je stále vysoké.

V roku 2019 je krajinou s najnižšou spotrebou ľahkých plastových tašiek Portugalsko s iba ôsmimi taškami na osobu a rok. Slováci, naopak, spotrebovali v priemere 105 tašiek. Litva je pod úrovňou, 332 tašiek na osobu a rok.

Recyklačná kapacita plastového odpadu je v EÚ z veľkej časti nevyužitá – opätovne sa využíva menej ako 30 percent.

A na Slovensku končí na pôde viac ako dvojnásobok odpadu z domácností, ako je priemer EÚ.

„Ak igelitka skončí v odpade, väčšinou ide na skládku, pretože 50 percent odpadu naplníme,“ hovorí Ivana Males z Inštitútu pre cirkulárnu ekonomiku INCIEN. Mikroplasty a sú škodlivé pre pôdu, vodu a vzduch.“

Slovensko je síce vo vrecovom odpade pomalé, no stále je na špici plastových fliaš. Krajina má od začiatku budúceho roka zaviesť 15-centovú zálohu na plastové fľaše v supermarketoch.