Rozhodnutie rakúskeho ministerstva vnútra zaviesť cielené hraničné kontroly s cieľom zabrániť pašovaniu a zneužívaniu azylu viedlo k zadržaniu 68 800 migrantov a žiadateľov o azyl vrátane z Bangladéša, ktorí sa v posledných piatich mesiacoch pokúsili nelegálne vstúpiť do stredoeurópskej krajiny.
Väčšinu z migrantov, 46-tisíc, zatkla polícia v spolkovej krajine Burgenland na východe Rakúska, ktorá hraničí s Maďarskom, Slovinskom a Slovenskom.
Minister vnútra členského štátu EÚ Gerhard Karner uviedol, že migranti prišli najmä z Afganistanu, Indie, Sýrie, Tuniska a Pakistanu. Mnohí z nich sú z Bangladéša.
Od januára do augusta tohto roku bolo v Rakúsku podaných asi 56 000 žiadostí o azyl, uviedol Garner.
Poukázal na to, že mnohí z migrantov, ktorí nedávno prišli do jeho krajiny nelegálnymi kanálmi, pochádzajú z Indie, čo je z hľadiska bezpečnosti relatívne pokojná juhoázijská krajina v porovnaní so susedným Pakistanom a neďalekým Afganistanom.
Podľa údajov rakúskej vlády požiadalo v krajine o azyl približne 7600 Indov. Afganci sú však na čele zoznamu s 12 000 zaregistrovanými žiadosťami o azyl, ktoré súvisia s povstaním spojeným s minuloročným ovládnutím krajiny Talibanom.
DW sa začiatkom tohto roka stretol v utečeneckom tábore v Srbsku s niekoľkými indickými migrantmi, ktorí povedali, že prileteli do balkánskej krajiny s výhodami bezvízovej dohody medzi Belehradom a Naí Dillí.
Migranti, ktorí opustili Indiu z ekonomických dôvodov, čakali na vstup do EÚ nelegálnymi cestami, aby sa dostali do krajín ako Taliansko, Francúzsko a Nemecko.
Shahanaz Parven, nezávislý výskumník migrácie so sídlom v Kremse v Rakúsku, tiež pozoroval nárast indických migrantov cez balkánsku cestu.
„Väčšina indických nelegálnych migrantov sa dostáva do Európy z ekonomických dôvodov a niektoré z nich sú priamym dôsledkom klimatických zmien,“ povedal.
„Medzi migrantmi sú aj kvalifikovaní migranti,“ dodal Parwan.
Mohammad Jameer, ktorý si neželal uviesť svoje skutočné meno, je bangladéšsky migrant, ktorého minulý mesiac zatkla rakúska polícia spolu s desiatkami ďalších migrantov z Indie a Pakistanu, ktorí sa ukrývali v krytej dodávke pri pokuse dostať sa z Rumunska do Talianska. Nikto z nich nemá záujem požiadať o azyl v Rakúsku, povedal pre DW.
„Do Rumunska som prišiel s platným pracovným vízom, ktoré ma stálo asi 7000 eur. Ale firma, ktorá ma mala zamestnať, mi žiadnu prácu neponúkla. Potom som sa s pomocou pašeráka rozhodol odísť do Talianska. Ale rakúska polícia nás zatkla pri vstupe do krajiny,“ povedal pre DW.
Migrantov následne presunuli do utečeneckého tábora v Trieskirsene. Jamir povedal, že zaplatil pašerákovi približne 4 000 eur, aby zabezpečil jeho cestu z Rumunska.
Na ceste ho sprevádzalo ďalších 31 migrantov z južnej Ázie. Obchodníci s ľuďmi ukrývajú migrantov bez dokladov v nákladných autách a krytých dodávkach, aby ich previezli zo Srbska a Rumunska do krajín západnej Európskej únie.
Tieto vozidlá prechádzajú najmä cez Maďarsko a Rakúsko a končia v Taliansku, ktoré je hlavným cieľom väčšiny migrantov bez dokladov.
Barvan si myslí, že neregulárnu migračnú trasu nedávno zablokovalo Rakúsko, čo viedlo k nárastu nelegálnych migrantov v štáte EÚ.
„Rakúska vláda nedávno prijala opatrenia na kontrolu hraníc, ktoré zahŕňajú overenie cestovných dokladov pre všetky vozidlá vrátane tých, ktoré používajú migranti na prekročenie hranice,“ uviedol.
Rakúsky minister vnútra tiež uviedol, že ľudí, ktorí sa pokúšajú prejsť neregulárnymi trasami do EÚ, zneužívajú pašeráci. „Imigranti sú za nelegálny vstup účtovaní od 3 000 do 7 000 EUR,“ povedal Garner.
