Pred 102 rokmi sa skončila prvá svetová vojna: prezident zistil, kde je pochovaný jej pradedo

Podľa hlavy štátu je tento deň dôležitý pre všetkých ľudí, aby si uvedomili hrozbu vojnového konfliktu a zároveň hodnotu mierového spolužitia. „Pre mňa je tento deň zaujímavý aj z osobných dôvodov. Po 102 rokoch sa podarilo zistiť, kde je pochovaný môj pradedo, ktorý padol v prvej svetovej vojne,“ Uviedla Čaputová.

Pred 102 rokmi sa skončila prvá svetová vojna

Svet si ako Medzinárodný deň veteránov pripomína koniec prvej svetovej vojny 11. novembra. V reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lese Compiegne vo Francúzsku bolo 11. novembra podpísané prímerie medzi krajinami dohody a Nemeckom. 1918 o 11. hodine.

V Spoločenstve je oficiálny názov dňa Remembrance Day, v USA sa pripomína ako Deň veteránov, vo Francúzsku a niektorých ďalších západoeurópskych krajinách ako Deň prímeria. Používal sa aj názov Deň červeného maku, pretože červený kvet divého maku sa stal symbolom utrpenia vojakov vo vojne. V mnohých štátoch si 11. novembra o 11. hodine koniec vojny pripomína dvojminútové ticho.

Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Ako zámienka slúžil atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d’Este v Sarajeve. Štáty dohody (Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, USA, Japonsko sa nakoniec pripojili) a ústredné mocnosti (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, ku ktorým sa pripojila Osmanská ríša, Bulharsko a ďalšie) sa navzájom pripojili.

Straty na oboch stranách boli asi 10 miliónov mŕtvych, asi 21 miliónov zranených a 7,7 milióna nezvestných. Prvá svetová vojna bola najväčším vojenským konfliktom v histórii.

Všeobecná mobilizácia rakúsko-uhorskej armády bola vyhlásená 31. júla 1914. Ako uviedli vojenskí historici Miroslav Čaplovič a Peter Chorvát z Vojenského historického ústavu (VHÚ) v Bratislave, mobilizácia prebehla bez väčších problémov, ktoré boli spôsobené najmä na „silnú vidiecku religiozitu. najmä vernosť a oddanosť Slovákov habsburskej dynastii“.

Zdroj: profimedia.sk

Čaplovič a Chorvátsko tiež uvádzajú: „Už bitky pri Komarówe a Kraśniku na prelome augusta a septembra 1914 potvrdili, že Slováci sú odvážni, schopní a zároveň nenároční vojaci v rámci rakúsko-uhorskej armády.“

Na území dnešného Slovenska – na severovýchode krajiny – bojovalo iba od novembra 1914 do mája 1915. Do roku 1916 bojovala väčšina jednotiek rakúsko-uhorskej armády so zastúpením Slovákov na ruskom fronte. Neskôr sa Slováci dostali aj na taliansky, západný alebo albánsky front alebo do Palestíny. Postupom času spolu s narastajúcou nespokojnosťou čoraz viac Slovákov dezertovalo z vojny alebo sa zúčastňovalo nepokojov (slávne povstanie v Kragujevaci v júni 1918).

Počas prvej svetovej vojny veľa Slovákov bojovalo aj v légiách, ktoré sa formovali ako ozbrojené sily budúceho československého štátu a podliehali Československej národnej rade. Na konci vojny bolo v Rusku, Taliansku, Srbsku a Francúzsku asi 100 000 legionárov.

„Nie je bez zaujímavosti, že keď boli nasadené na niekoľkých predných oddieloch, vyskytli sa situácie, keď bojovali proti vlastným krajanom v uniformách rakúsko-uhorskej armády,“ štát Čaplovič a Chorvátsko na webovej stránke VHÚ. Ako ďalej uvádzajú, do rakúsko-uhorskej armády bolo v prvej svetovej vojne mobilizovaných približne 400 000 vojakov z územia dnešného Slovenska, asi 69 000 bolo zabitých a viac ako 61 000 trvale zmrzačených.

Koniec vojny znamenal koniec monarchií, ako napríklad Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše, Nemecka a Ruska. Naopak, vznikli nové štáty ako Československo, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko a Juhoslávia.

Remišová: Bolo by krátkozraké, keby sme prehliadli hrôzy I. svetovej vojny.

Bolo by krátkozraké, keby sme prehliadli hrôzy a dedičstvo prvej svetovej vojny iba preto, že druhá svetová vojna bola ešte strašnejšia. Vyhlásila to podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Pre ľudí) pri príležitosti 102. výročia ukončenia prvej svetovej vojny a Dňa vojnových veteránov.

„Pamätáme si všetkých, ktorí padli v boji za mier a slobodu. Často zabúdame, že mier nie je automatickým privilégiom. Je to krehký dar, ktorý si národy Európy spoločne zaslúžili a o ktorý sa musíme starať. Je to ako krehký ako ten divý makový kvet. ktorý si v týchto dňoch pripomíname na pamiatku padlých, “ uviedol minister na sociálnej sieti.

Minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) na sociálnej sieti pripomenul, že v tento deň v roku 1918 podpísali Spojenci a Nemecko prímerie vo vlakovom vozni v Le Francport neďaleko severofrancúzskeho mesta Compiegne. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) na sociálnej sieti poznamenal, že prímerím sa skončila prvá viac ako štvorročná svetová vojna. „Hrôzy a obavy zo života vo Veľkej vojne natoľko poznačili ľudstvo, že 11. november bol ihneď po jej skončení vyhlásený za Deň vojnových veteránov.“ poznamenal. Vyzval ľudí, aby sa na všetkých dívali s úctou a vďačnosťou, ktorí viac ako ostatní poznajú krehkosť okamihu, ktorý ju oddeľuje od straty toho najcennejšieho.

V stredu spolu s predsedom vlády SR Igorom Matovičom (OĽANO), podpredsedom Národnej rady SR Gáborom Grendelom (OĽANO) a náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Danielom Zmek, minister oznamuje hrdinov. „Súčasťou bude aj osvetlenie Bratislavského hradu,“ poznamenala Nad.

Epidémia SARS-CoV-2 mení scenár udalostí pri príležitosti výročia prímeria prvej svetovej vojny

Chvíľou ticha si svet v stredu – o 11. hodine 11. dňa 11. mesiaca – uctí pamiatku padlých v prvej svetovej vojne. Vo väčšine metropol, kde sa v tento deň zvyčajne konajú pietne akcie, bude spomienka na padlých bez účasti verejnosti a s obmedzeným programom. Tieto zmeny viedli k obmedzeniam vyvolaným pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2. Väčšina udalostí sa bude vysielať v televízii alebo na internete. Sociálne siete tiež ponúkajú možnosť pripojiť sa k spomienke na padlých.

Zatiaľ čo si britská kráľovská rodina uctila pamiatku obetí prvej svetovej vojny v nedeľu, vo Francúzsko, ktorá sa koná tradične na pamiatku, ústredné spomienkové udalosti sa uskutočnia v stredu. Medzi nimi je aj transport telesných pozostatkov spisovateľa Maurice Genevoixa do Panteónu, ktorý sa nachádza v Latinskej štvrti Paríža, kde sú pochované najvýznamnejšie osobnosti kultúry, vedy a politiky Francúzska.

Genevoix ako vojak prvej línie zažil hrôzy zákopovej vojny a svoje memoáre neskôr spravoval v knihe s názvom Ceux de 14 (Štrnáste), ktorú mnohí považujú za najdôležitejšie dielo vytvorené vo francúzštine a týkajúce sa vojna v rokoch 1914-18. Porovnáva sa so spomienkami nemeckého spisovateľa Ernsta Jüngera alebo s básňami anglického básnika Wilfreda Owena.

Iba francúzsky prezident môže rozhodnúť o premiestnení pozostatkov významných osobností do Panteónu. Ten súčasný Emmanuel Macron využil toto právo zatiaľ iba raz – v roku 2018, keď sa rozhodol previezť pozostatky spisovateľky a exministerky Simone Weilovej.

V stredu si Francúzsko pripomína aj sté výročie Hrobu neznámeho vojaka pod Víťazným oblúkom v Paríži, kde boli 11. novembra 1920 prevážané v truhle pozostatky doteraz nezisteného vojaka zabitého v prvej svetovej vojne. Rakva bola na tomto mieste o dva mesiace neskôr uložená do zeme a od 11. novembra 1923 nad touto hrobkou horí večný oheň.

11. november je tiež Medzinárodným dňom vojnových veteránov. Jeho symbolom bol makový kvet, ktorý vznikol v básni In Flanders Fields (napísaná na poliach Flámska), ktorú napísal v roku 1915 kanadský chirurg John McCrae slúžiaci na západnom fronte neďaleko belgického mesta Ypres.