Prezidentka Kaputová v súvislosti s nedávnymi homofóbnymi vraždami v Bratislave uviedla, že zločiny z nenávisti nie sú len útokom na konkrétnu komunitu, ale útokom na „rovnosť, toleranciu a rešpektovanie ľudských práv“.
Je potrebné priviesť Európu späť do rovnováhy medzi „právami a povinnosťami“ a „medzi bezpečnosťou a prosperitou,“ pokračoval a tvrdil, že táto rovnováha bola teraz otrasená niekoľkými krízami – najprv pandémiou a teraz ruskou vojnou proti Ukrajine. Prezidentka Čaputová poukázala na potrebu spoločných riešení na riešenie týchto výziev, akými sú financovanie obnovy a odolnosti, ekonomické sankcie voči Rusku a vojenská pomoc Ukrajine. Zdôraznil, že cieľom pomoci EÚ Ukrajine je mier a vyjadril nádej, že Ukrajina sa jedného dňa stane plnoprávnym členom EÚ.
Prezidentka Čaputová poznamenala, že EÚ čelí silným vnútorným tlakom. Preto musí opäť poskytnúť solidárne riešenia, ktoré pomôžu domácnostiam a podnikom, ktoré riešia „zvyšovanie cien energií“. Vyzval poslancov, aby podporili „spoločný strop cien plynu“ a oddelenie cien elektriny a plynu.
Zuzana Čaputová uviedla, že Európa už nemôže odkladať svoj záväzok voči klimatickej neutralite do roku 2050 a musí inovovať svoj ekonomický model, aby „viac využíval obnoviteľnú energiu a menej poškodzoval našu planétu“. EÚ už nikdy nesmie byť závislá od fosílnych palív.
Prezidentka Kaputová zdôraznila potrebu rešpektovať spoločné hodnoty EÚ, akými sú právny štát, nezávislosť súdnictva, sloboda médií a ochrana menšín: „Každá krajina, ktorá vstúpi do EÚ, a každá krajina, ktorá sa o to pokúsi , musí byť liberálna demokracia.
Zdôraznil, že demokracia by nemala zomrieť pre „nevinu demokratov“ a že práva a slobody možno využívať a zneužívať. „Ak nebudeme chrániť demokraciu, môžeme byť poslednou generáciou, ktorá sa z nej bude tešiť,“ povedal. Ochrana demokracie je nevyhnutná najmä na sociálnych sieťach, kde obchodné modely profitujú z „nenávisti, agresie a dezinformácií“.
Prezidentka Čaputová zdôraznila, že dnešná ekonomická, bezpečnostná a energetická kríza predstavuje „množenie extrémizmu“ a upozornila, že v mnohých členských štátoch „povznášajú politické sily, ktoré nechcú budovať Európu“. Vyzval poslancov, aby vo svojej práci zastupovali „slušnosť, etiku a demokratické hodnoty“. Iba vtedy, keď volení lídri vnímajú demokraciu ako morálny systém, môžu naplniť svoje poslanie „ochrancov a strážcov demokracie, európskych hodnôt a rovnováhy“.
