Škótska nezávislosť: aké ponaučenie z rozpadu Československa?

Začiatkom 90. rokov sa v Európe rozpadlo mnoho nadnárodných odborov. Najprv sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz, v rokoch 1991-92 sa postupne rozpadla Juhoslávia a koncom roku 1992 Československo.

Posledný prípad je jedinečný v tom, že nástupnícke štáty sa vyhli otvoreným nacionalistickým konfliktom a po odtrhnutí sa vyhli veľkým ekonomickým rozvratom. Namiesto toho sa rozpustenie Československa odvíjalo usporiadaným a vyjednávaným spôsobom – neskôr nazývaným zamatový rozvod (po nežnej revolúcii v roku 1989, ktorá ukončila komunistickú vládu).

V porovnaní s hyperinfláciou a krvavými konfliktmi, ktoré nasledovali po sovietskom a juhoslovanskom rozpade, bol československý prípad do značnej miery bezproblémový.

Aké ekonomické dôsledky mal rozpad Československa?

Rozpad Československa bol výnimočný v tom, že dva nástupnícke štáty – Česká republika a Slovensko – vynaložili značné úsilie na udržanie pevných hospodárskych a politických vzťahov medzi sebou aj po rozdelení. Colná únia a voľný pohyb pracovnej sily pokračovali až do vstupu týchto dvoch krajín do Európskej únie (EÚ) v máji 2004, keď bola dvojstranná dohoda nahradená jednotným trhom EÚ.

Obe krajiny majú v úmysle pokračovať v používaní Coruna (koruna), ich spoločná mena. Na rozdiel od colnej únie a spoločného trhu práce sa však menová únia ukázala ako krátkodobá a po šiestich týždňoch sa zrútila. Česká republika používa svoje vlastné CorunaBol predstavený v roku 1993. Slovensko sa na druhej strane stalo druhou krajinou východnej Európy (po Slovinsku v roku 2007), ktorá sa rozhodla vzdať novonadobudnutej menovej autonómie v prospech vstupu do eurozóny v januári 2009.

Napriek rôznym východiskovým bodom a odlišným politikám sa hospodársky vývoj týchto dvoch krajín uberal nápadne podobnými cestami. Nezamestnanosť na Slovensku po osamostatnení prudko vzrástla, no klesla, keďže krajina po vstupe do EÚ ťažila z výrazného prílevu priamych zahraničných investícií (pozri obrázok 1).

Rozdiel v nezamestnanosti medzi týmito dvoma krajinami sa znížil z 10 percentuálnych bodov na začiatku 21. storočia na dva percentuálne body v roku 2008. Po globálnej finančnej kríze v rokoch 2007 – 2009 sa mierne zvýšila, ale vývoj nezamestnanosti zostal v oboch krajinách pozoruhodne podobný. Odráža to nielen to, že tieto dva trhy práce sú napriek ich oddeleniu do značnej miery integrované, ale aj to, že sledovali podobný priemyselný vývoj, najmä zameraný na automobilový sektor. To vytvára dôležité presahy medzi týmito dvoma krajinami a regiónmi v nich.

Obrázok 1: Miera nezamestnanosti v Českej republike a na Slovensku

Obrázok 2: Miera inflácie v Českej republike a na Slovensku

Obrázok 3: HDP na obyvateľa v Českej republike a na Slovensku

Zdroje: Eurostat, Oesterreichische National Bank, Európska komisia
Poznámka: EÚ15 – 15 členských štátov (pred rokom 2004), nezahŕňa EÚ27 – Spojené kráľovstvo

Napriek rozdielnej menovej politike je podobnosť vývoja inflácie v týchto dvoch krajinách výrazná (pozri obrázok 2). Počiatočná devalvácia slovenskej meny – spolu s politicky motivovanými a nadmernými verejnými výdavkami – zrýchlila infláciu na Slovensku v 90. rokoch a začiatkom 21. storočia.

Napriek tomu cieľ stať sa členom eurozóny podnietil orgány, aby do konca tohto desaťročia znížili infláciu na 2 % ročne. Napriek samostatnej mene česká menová politika a jej dôsledky pozorne sledujú vývoj v eurozóne.

Čo sa môžeme naučiť zo skúseností Česka a Slovenska?

Vzhľadom na usporiadaný charakter vzniku Českej republiky a Slovenska – a následné pokračovanie úzkych hospodárskych väzieb – môže byť rozpad Československa dôležitým poučením pre ďalšie krajiny. Hoci východiskové body sú výrazne odlišné, pre Škótsko a zvyšok Spojeného kráľovstva môžu ešte stále existovať cenné lekcie, aby zvážili, či by sa Škótsko malo osamostatniť.

mena

Po prvé, keď sú potenciálne zisky veľké, náklady na stávkovanie na rozdelenie mince sú veľmi nízke. V československom prípade sa všeobecne očakávalo, že po zavedení oboch sa akákoľvek nová slovenská mena voči českej znehodnotí. V očakávaní toho Slovensko koncom roka 1992 a začiatkom roku 1993 zažilo únik kapitálu (hoci oficiálna politika CorunaSlovenské domácnosti a firmy sa snažili zabezpečiť proti zavedeniu a prípadnej devalvácii slovenskej meny konverziou prostriedkov na tvrdú menu alebo ich prevodom do českých bánk.

Tento únik kapitálu bol hlavným dôvodom, prečo sa obe nástupnícke krajiny po šiestich týždňoch rozhodli opustiť spoločnú menu. Slováci, ktorí previedli svoje prostriedky do českých alebo zahraničných bánk, mali neskôr pekné zisky okolo 20 %. Diskusie o menových opciách v Škótsku sú zahrnuté inde Pokr .

Jasným ponaučením je, že ak sa v budúcnosti očakáva rozdiel medzi dvoma menami, očakávanie tejto zmeny môže vytvoriť okamžitý stimul na presun prostriedkov do ktorejkoľvek krajiny, od ktorej sa očakáva, že skončí so silnejšou menou. Náklady na takéto špekulácie sú v podstate nulové: je to také jednoduché, ako zmeniť zostatok na účte. Pokiaľ spoločná mena prežije, držiteľ finančných prostriedkov uložených v ktorejkoľvek krajine ich môže naďalej používať v ktorejkoľvek krajine. Ale po oddelení sa zisk (alebo strata) rovná sadzbe odpisov (alebo zhodnotenia).

Sľuby a realita

Po druhé, prípad Československa ukazuje, že medzi verejnými vyhláseniami politikov pred dôležitým rozhodnutím (ako je nezávislosť) a skutočnosťou, ktorá nasleduje, často existuje nesúlad. Voličom, najmä tým slovenským, sa sľubovalo, že nezávislosť prinesie okamžité výhody. Namiesto toho, ako ukazuje obrázok 1, nezamestnanosť po nezávislosti vzrástla.

Rovnako tak voliči v skutočnosti nevedú k zodpovednosti politikov za ich sľuby pred získaním nezávislosti. V dôsledku toho môže politický vývoj nadobudnúť vlastnú dynamiku, keď sa rozvinie rozpad únie, ktorý je ťažké vopred predvídať.

Obchodovať

Po tretie, keď po pretrhnutí bilaterálneho obchodu poklesne, môže to byť čiastočne spôsobené Odklon obchoduNie Zničenie obchodu. Čo sa týka Českej republiky a Slovenska, tovary a služby obchodované v rámci Československa našli nových kupcov aj inde, predovšetkým v Európskej únii.

Ak sa Škótsko osamostatní, získa prístup na nové trhy. Vzhľadom na polohu Škótska by sa zabezpečenie nejakého druhu preferenčných obchodných dohôd s EÚ javilo ako jasná voľba.

Rast obchodu s EÚ (ako to bolo v prípade Írska už desaťročia) by tak mohol kompenzovať očakávanú obchodnú stratu so zvyškom Spojeného kráľovstva. Samozrejme, nebude to okamžite. Napriek tomu československá skúsenosť ukazuje, že pre malú krajinu je možné pomerne rýchlo nadviazať nové partnerstvá s veľkými obchodnými blokmi, ako je Európska únia.

Napriek krátkodobým nákladom a prerušeniam dosiahli Česká republika a Slovensko od nezávislosti pokrok. Obaja vstúpili do Európskej únie v roku 2004 a sú aj členmi OECD. Pokiaľ ide o HDP na obyvateľa, obe krajiny dosahujú pokrok pri znižovaní rozdielu oproti priemeru EÚ (pozri obrázok 3). Za posledné dve desaťročia stúpli zo zhruba polovice (Česká republika) a tretiny (Slovensko) úrovne EÚ na 66 % a 58 %.

Dalo by sa dokonca tvrdiť, že rozpad v roku 1993 priniesol určité pozitívne dôsledky: napríklad dva nástupnícke štáty sa stali politicky nestabilnými. Obe krajiny (a ich občania) udržiavajú úzke väzby: obe sú súčasťou Vyšehradská skupina (s Maďarskom a Poľskom); Česi a Slováci často prekračujú hranice ako turisti a migranti.

Podobne aj Škótsko a zvyšok Anglicka môžu prosperovať a udržiavať živé ekonomické vzťahy medzi sebou.

Kde nájdem viac?

Kto sú odborníci na túto otázku?

• Július HorváthCEU Budapešť, Maďarsko
• Jiří WeserníkSociologický ústav, Česká akadémia vied, Praha, Česká republika
• Aldrich DetecČeská národná banka
• Martin CucciMasarykova univerzita Brno, Česká republika
• Marin KahnekCEU Viedeň, Rakúsko a Stredoeurópsky inštitút pracovných štúdií (CELSI) Bratislava, Slovensko

Autori: Jan Fidrmuc a Jarko Fidrmuc

Poznámka redakcie: Tento článok je súčasťou našej série o škótskej nezávislosti – prečítajte si viac o ekonomických otázkach a cieľoch tejto série.

Fotografia Nežnej revolúcie z Wikimedia Commons.