Slovensko čelí nedostatku bytov presahujúcim 200 000 bytov

Cenovo dostupné bývanie je na Slovensku čoraz nedostupnejšie, pričom možnosti verejného prenájmu predstavujú len 1,6 percenta bytového fondu krajiny, čo je jedno z najnižších v Európe.

Pre ľudí s nízkymi príjmami nájomné zhltne takmer polovicu ich mesačného príjmu, čo je viac ako odporúčaných 30 percent, ktoré treba nechať na iné nevyhnutné potreby. Amnesty International SlovenskoZvýraznené používateľom Dennick N.

Národná banka Slovenska v júni vyjadrila obavy z rastúcej dostupnosti bývania. S nedávnym zvýšením úrokových sadzieb hypoték klesla dostupnosť bývania na najnižšiu úroveň od globálnej finančnej krízy v roku 2010. Štúdia Deloitte tiež zaraďuje Slovensko medzi najlacnejšie bývanie v Európe. Hlavné mesto Bratislava je v dostupnosti bývania na druhom mieste za Amsterdamom.

Rozsiahly nedostatok bytov a dlhé čakacie doby

Slovensko čelí výraznému nedostatku bytov s nedostatkom viac ako 200 000 jednotiek. V minulom roku mala krajina len 419 bytov na 1000 obyvateľov, čo je hlboko pod európskym priemerom 473. Napríklad v Bratislave je z takmer 250-tisíc bytov len 2 446 obecných bytov. Podobne aj v Banskej Bystrici je menej ako 300 bytov v obecnom vlastníctve z celkového počtu 36-tisíc. Z výskumu Amnesty vyplýva, že čakacie doby na verejné bývanie sa pohybujú od troch do piatich rokov, v Bratislave sa môže čakanie natiahnuť až na šesť rokov.

Nedávna správa Amnesty zistila, že rodiny s nízkymi príjmami sú často nútené do nevhodného bývania alebo dočasného ubytovania, čím sú vystavené značným rizikám pre ich bezpečnosť, fyzické a duševné zdravie. Situácia je obzvlášť vážna pre rómske rodiny, ktoré čelia inštitucionalizovanej diskriminácii a segregácii vo verejných bytoch, ktoré sú často obmedzené na špecifické, nevyhovujúce štvrte.

Obmedzenia verejného bývania

Amnesty International uskutočnila rozhovory s desiatkami ľudí, ktorí sú bez domova alebo v bytovej kríze, ako aj so sociálnymi pracovníkmi, ktorí ich podporujú. Identifikovali hlavné bariéry verejného bývania: minimálny overiteľný príjem domácnosti, vysoké požiadavky na kauciu a požiadavka trvalého pobytu v obci. Tieto prísne podmienky neúmerne vylučujú rodiny s nízkymi príjmami. Dokonca aj ľudia s pevným príjmom, ako je plat alebo dôchodok, majú kvôli týmto obmedzeniam problém dostať sa do obecného bývania.

Amnesty zistila, že dotácie na bývanie sú pri zmierňovaní týchto problémov neúčinné.

Podľa Amnesty International si Slovensko neplní ľudsko-právne záväzky súvisiace s právom na primerané bývanie.

Jedným z hlavných problémov je nedostatok jasnej zodpovednosti v rámci vlády. Zatiaľ čo ministerstvo dopravy formálne dohliada na bytovú politiku, kompetencie sú rozdelené medzi viacero inštitúcií a agentúr. Amnesty uviedla, že 11 zákonov priamo upravuje sektor bývania a 75 zákonov a 31 nariadení ho ovplyvňuje nepriamo. Žiadna organizácia však nemá komplexnú zodpovednosť za bytovú politiku.

Úlohou samospráv je budovať a spravovať bývanie, ako aj stanovovať kritériá dostupnosti pre obecné bývanie. Amnesty však v rozhovoroch s miestnymi úradmi zistila, že mnohým obciam chýbajú potrebné financie a štátna podpora na riešenie bytovej krízy. Amnesty International vyzvala slovenskú vládu, aby zosúladila zákony o bývaní a vymenovala agentúru zodpovednú za bytovú politiku.