Taiwan by mal podporovať vzťahy v strednej a východnej Európe

Pobaltské štáty Estónsko a Lotyšsko nedávno oznámili odstúpenie od spolupráce medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy, ktorá je teraz známa aj ako „14+1“. Tallinn a Riga išli v stopách Vilniusu, ktorý skupinu opustil minulý rok, keďže litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis ubezpečil, že program spolupráce medzi Pekingom a východnou Európou nie je pre Litvu „takmer žiadnym prínosom“.

Rámec, ktorý vznikol v roku 2013, sa zameral na „spoluprácu a rozvoj výhodnú pre obe strany“ a sľuboval lukratívne investície do infraštruktúry a obchodné dohody.

Neschopnosť Pekingu splniť svoje sľuby dostalo kľúčovú iniciatívu Číny a strednej a východnej Európy (CEE) do krízového stavu – okrem odchodu troch pobaltských štátov mnohé zúčastnené štáty postupne znížili úroveň zastúpenia na summitoch mechanizmu. Odmietol posielať poslov. Európania sú zjavne netrpezliví, pretože ani vlajkové projekty niektorých spojencov Pekingu na kontinente nespĺňajú veľkolepé sľuby.

Nie všetku dynamiku však možno vysvetliť len ekonomikou. Vo svetle prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajinu sú vlády a občianske spoločnosti v krajinách strednej a východnej Európy čoraz ostražitejšie voči údajnému „neobmedzenému priateľstvu“ medzi Pekingom a Moskvou. Tichá podpora Pekingu ruským zverstvám na Ukrajine zvyšuje nepriateľstvo, ktoré pociťujú Európania, najmä na východe kontinentu, voči Číne.

Bezpečnostné obavy týkajúce sa čínskeho vplyvu v Európe však predchádzali ruskej invázii na Ukrajinu z 24. februára. Bezpečnostné a spravodajské agentúry v Európe naďalej poukazujú na širokú škálu nástrojov, ktoré Peking používa na svoje operácie vplyvu. Verejná správa Estónskej zahraničnej spravodajskej služby z tohto roka ukazuje, že v pobaltských štátoch sa šíria vzájomne sa posilňujúce príbehy v čínskych a ruských propagandistických kanáloch. Litovské hodnotenie národnej hrozby okrem toho zdôrazňuje, že ambície Číny ovládnuť pokročilé technológie predstavujú veľkú hrozbu pre Európu a NATO.

Potvrdzujú to zistenia českej obrannej informačnej služby. Správy agentúry, ktoré označujú Čínu za „komplexnú vznikajúcu spravodajskú hrozbu“, zdôrazňujú potenciálne ekonomické a spravodajské straty z operácií zameraných na čínske informačné a akademické inštitúcie.

Rastúca nespokojnosť s Pekingom v európskych hlavných mestách dáva Tchaj-pej príležitosť ďalej sa presadzovať ako spoľahlivý a dôležitý indicko-pacifický partner. Od začiatku pandémie COVID-19 Taiwan efektívne využíva lekársku a právnu diplomaciu na posilnenie svojich vzťahov s Európou, najmä s krajinami na východe kontinentu.

Napriek tomu je nevyhnutné, aby tieto snahy presahovali len občasné prejavy dobrej vôle a prešli ďalšou inštitucionalizáciou.

Administratíva prezidenta Tsai Ing-wen (蔡英文) by mala rozšíriť svoje aktivity v nasledujúcich troch oblastiach: zahraničné investície, diplomacia na nižšej ako národnej úrovni a podpora väzieb s partnermi v Európe naprieč straníckymi chybami.

Ekonomické výmeny sú jadrom vzťahov medzi Taiwanom a EÚ. Európsky parlament vo svojej prvej samostatnej správe o vzťahoch s Taiwanom vyzval Európsku komisiu, aby „naliehavo“ začala pracovať na bilaterálnej investičnej zmluve s Tchaj-pejom.

Podpredsedníčka Európskeho parlamentu Nicola Peer ďalej zdôraznila dôležitosť tohto nástroja počas svojej júlovej návštevy v Taipei.

Investičné toky medzi oboma stranami však zostávajú značne nevyvážené. Európska únia zostáva hlavným zdrojom priamych zahraničných investícií (PZI) na Taiwane, pričom taiwanské investície v EÚ predstavujú iba 2 percentá celosvetového objemu PZI na Taiwane. Na rozdiel od Číny nemôže Taiwan diktovať fungovanie svojich spoločností.

Založenie špeciálneho fondu pre investície v strednej a východnej Európe Národnou rozvojovou radou a investičnou delegáciou na vysokej úrovni z Taiwanu do regiónu poskytlo základ pre zvýšenie priamych zahraničných investícií z Taiwanu do Európy.

Avšak užšia integrácia s domácim súkromným sektorom a kľúčovými zainteresovanými stranami vo verejnom sektore v Európe bude kľúčom k podpore vyváženejšej hospodárskej dynamiky.

Na tento účel je subnárodná diplomacia dôležitým nástrojom vonkajšej angažovanosti. Pozitívnym vývojom bolo nedávne podpísanie dohody o spoločnom podniku medzi samosprávou mesta Kaohsiung a bratislavským regiónom Slovenska.

Potenciál výmen na nižšej ako národnej úrovni s Európou a najmä SVE je však podceňovaný. Hoci Taiwan úspešne prijal subnárodné vzťahy s USA a mnohé štáty prevádzkujú zastúpenia v Taipei, subnárodné partnerstvá medzi Taiwanom a CEE sú v Taipei slabo diverzifikované a zoskupené. Niektoré vzťahy zostávajú nečinné, ako napríklad dohoda o sesterskom meste medzi Taoyuanom a poľským mestom Radom.

Okrem podpory medziľudských výmen môžu subnárodné diplomatické mechanizmy priniesť aj pozitívne ekonomické externality. Subnárodné ekonomické prepojenia môžu plne prepojiť taiwanské MSP s internacionalizáciou európskych trhov, podporiť export a investície a vytvoriť pracovné príležitosti.

Je dôležité si uvedomiť, že jedným z dôvodov nedávneho rozšírenia vzťahov medzi Taiwanom a krajinami strednej a východnej Európy je neočakávaná politická dynamika v hlavných mestách celého regiónu. Koaličné vlády tvorené centristickými a stredopravými stranami vo Vilniuse, Prahe a Bratislave akceptovali spoluprácu s Taiwanom na základe praktických a etických úvah.

Taiwan nesmie upadnúť do pasce spoliehania sa na politické a podnikateľské elity reprezentujúce jednotnú politickú orientáciu, vyhýbajúc sa krátkozrakému modus operandi, ktorým sa riadilo Maďarsko za vlády premiéra Petra Fialu a predtým Čína v Českej republike. Silné medziľudské výmenné programy a viacúrovňové informačné iniciatívy znížia náchylnosť Taiwanu na negatívne účinky volebnej volatility v partnerských krajinách.

Rastúci skepticizmus voči Pekingu v celej Európe predstavuje pre Taipei príležitosť presadiť sa ako spoľahlivý a dôležitý partner sám osebe. Taiwan by už nemal byť zaradený len do podtémy v rámci širších čínsko-európskych vzťahov.

To, či sa podarí naplno využiť potenciál súčasnosti, zároveň závisí od inteligentnej zahraničnej politiky národa. S ekonomickými a medziľudskými väzbami, ktoré sú v centre väzieb medzi Tchaj-pejom a európskymi hlavnými mestami, ďalšia inštitucionalizácia väzieb a konkrétne výsledky projektu určia, či môžu vzťahy pokračovať na súčasnej vzostupnej trajektórii. Čínsky príbeh v strednej a východnej Európe je pripomienkou toho, že to nepreženú.

Marcin Jerzewski je vedúcim taiwanskej kancelárie v Centre pre európske hodnoty v bezpečnostnej politike.