Náklady na pôžičky vzrástli v 11 krajinách strednej a východnej Európy. Výnosy dlhopisov vydaných krajinami CEE-11 mimo eurozóny sa od konca roka 2021 zdvojnásobili (postava 1) miestne centrálne banky predtým, ako ECB a Federálny rezervný systém začali zvyšovať sadzby, aby zabránili devalvácii meny, ktorá by zhoršila inflačné tlaky.
Maďarsko (znížené podľa Scope Ratings BBB/Stable Outlook PPP+/Negative 24. februára) z dôvodu prerušenia prístupu k fondom EÚ.
Výzvy riadenia verejného dlhu
Riadenie verejného dlhu v nepriaznivých ekonomických podmienkach v kontexte ruskej vojny na Ukrajine predstavuje výzvu pre vlády krajín strednej a východnej Európy. Vydávanie väčšieho množstva dlhu v miestnej mene zvyšuje domáce výnosy a riskuje vytlačenie súkromného sektora v krátkodobom horizonte. Veľké spoliehanie sa na zahraničný dlh však vystavuje verejné financie menovým rizikám v dôsledku zhoršenia vonkajšej bilancie vzhľadom na vysoké a nestále ceny energií a komodít.
Obrázok 1: Vládne kritériá10 rokov, výnos, %
Úrokové platby budú rásť napriek relatívne dlhým splatnostiam portfólií štátnych dlhopisov CEE-11. Slovinsko ponúka najdlhšiu váženú priemernú splatnosť úveru v regióne 10 rokov, zatiaľ čo Poľsko má najnižšiu 4,9 roka.
Profily verejného dlhu väčšiny krajín CEE-11 sú menej vystavené riziku v cudzej mene z dôvodu lepšie rozvinutých domácich kapitálových trhov a predĺženej fázy nízkych výnosov vo vyspelých ekonomikách, čo povzbudilo zahraničných investorov, aby kupovali predtým vysoko výnosné lokality. Devízový úver znižuje miestne výnosy. Štvrtina dlhu v Maďarsku a Poľsku bola do konca roka 2022 denominovaná v cudzej mene, pričom v roku 2011 bola polovica a tretina dlhu.
Obmedzená fiškálna konsolidácia bude bližšie k CEE-11
Náklady na pôžičky v miestnej a cudzej mene sa v roku 2023 zvýšia, keďže centrálne banky prijmú prísnejšiu menovú politiku na boj proti vysokej inflácii. A ECB bude držať úrokové sadzby na úveroch prísne eurSuveréni krajín strednej a východnej Európy, ako je Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko a pobaltské štáty, sú pod tlakom, aj keď sadzby zostávajú nižšie ako finančné sadzby krajín strednej a východnej Európy, ktoré nepatria do eurozóny a využívajú výhody štatútu globálnej rezervnej meny eura.
Napriek náročným fiškálnym podmienkam pristúpia vlády krajín CEE-11 v roku 2023 k obmedzeným fiškálnym úpravám. Rozpočtová podpora pre podniky a domácnosti bude pokračovať a stupňuje sa tlak na zvýšenie výdavkov a investícií do obrannej a energetickej infraštruktúry. Vážené priemerné rozpočtové deficity krajín CEE-11 sa v roku 2023 očakávajú na úrovni 4,3 % HDP, čo je len malá zmena oproti minuloročným 4,4 %.
Na vyrovnanie sa s vysokými cenami energií vyčlenili vlády prostriedky v rozsahu od viac ako 9 % HDP na Slovensku po 2 % – 4 % HDP v Českej republike, Rumunsku, Poľsku a Maďarsku. Poľsko plánuje zvýšiť výdavky na obranu z 2,4 % HDP v roku 2022 na 4 % v roku 2023.
Štátne ratingy väčšiny krajín strednej a východnej Európy-11 sú mierne z nesplatených vládnych dlhov (Obrázok 2), poskytujúce finančný priestor na potrebné investície. Vo väčšine prípadov sa však očakáva, že pomer dlhu verejnej správy zostane v roku 2023 stabilný alebo bude naďalej rásť.
Obrázok 2: Dlh verejnej správy% HDP
Obnovenie fiškálnej konsolidácie bude v strednodobom horizonte rozhodujúce, aby sa obmedzil ďalší nárast miery verejného dlhu a fiškálnych nákladov. Týka sa to najmä krajín s inými stresovými faktormi alebo zdrojmi neistoty, ako sú blížiace sa voľby v rokoch 2023 – 2024 (Slovensko, Poľsko, Bulharsko, Rumunsko) alebo neistota v zabezpečení stabilného toku fondov EÚ.
Efektívne využívanie fondov EÚ prostredníctvom národných programov obnovy a odolnosti (Obrázok 3) je dôležitý, pretože zahŕňa mimotrhové financovanie za výhodných podmienok, čo môže pomôcť financovať širší fiškálny deficit s menším využívaním dlhu v cudzej mene.
Obrázok 3: Pokrok v implementácii Národného plánu obnovy a odolnosti SVE-11
Podmienenosť právnych ustanovení EÚ má dôležité dôsledky pre fiškálne perspektívy vlády, pretože EÚ dostáva do silnej pozície pri ovplyvňovaní svojich členských štátov. Nevyriešené spory okolo právneho štátu zahmlievajú ekonomické a finančné vyhliadky Maďarska a Poľska a slúžia ako varovanie pre ostatné krajiny strednej a východnej Európy s relatívne vysokými inštitucionálnymi rizikami, ako sú Rumunsko a Bulharsko.
Pre všetky dnešné ekonomické udalosti si pozrite naše Ekonomický kalendár.
Levon Kameryan je zástupcom riaditeľa pre hodnotenia suverénneho a verejného sektora Scope Assessments GmbH. Jacob Suwalski, riaditeľ Scope Ratings, prispel k tomuto komentáru.
Toto je Článok Pôvodne publikované na FX Empire
