Hlavné správy

Vzťahy medzi Azerbajdžanom a Slovenskom dosiahli po Figovej návšteve Baku nové vrcholy – Aze.Media

Diplomatické vzťahy medzi Azerbajdžanom a členskými štátmi EÚ sa za posledné dva roky výrazne zintenzívnili. Rastúci význam Azerbajdžanu ako alternatívneho poskytovateľa energie a ako kľúčového spojenia v spojení Európa – Ázia cez centrálny koridor podnietil túto zvýšenú aktivitu a zvýšený záujem o Azerbajdžan. Počas prvých desiatich májových dní privítalo Baku dvoch európskych lídrov zo Slovenska a Bulharska, čo viedlo k podpísaniu významných dohôd na zlepšenie a rozšírenie bilaterálnych vzťahov.

Slovenský premiér Robert Fico 6. mája po prvý raz vo svojej politickej kariére navštívil Azerbajdžan. Obe strany počas návštevy podpísali dôležité dohody, ktoré otvorili novú kapitolu vzťahov medzi Azerbajdžanom a Slovenskom. Slovensko sa stalo desiatym členom Európskej únie, ktorý podpísal Deklaráciu o strategickom partnerstve s Azerbajdžanom. Azerbajdžan mal v minulosti strategické spojenectvá s Rumunskom (2011), Chorvátskom (2013), Talianskom (2014), Maďarskom (2014), Českou republikou (2015), Bulharskom (2015), Poľskom (2017), Lotyšskom (2017) a Litvou (2017). ). 2017). Predstavuje viac ako tretinu členstva v EÚ a poskytuje dobrý základ pre bilaterálne vzťahy.

Takzvaná „Spoločná deklarácia o nadviazaní strategického partnerstva medzi Azerbajdžanskou republikou a Slovenskou republikou“ vďaka obojstrannému záujmu o prehĺbenie bilaterálnych vzťahov a spoločných pozícií k dôležitým otázkam medzinárodných vzťahov. „Je to veľmi vážny politický dokument, dokument, ktorý pozdvihuje naše vzťahy na najvyššiu úroveň,“ povedal na tlačovej konferencii so slovenským lídrom azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.

Táto úroveň vzťahov medzi oboma krajinami sa odráža v troch špecifických oblastiach. Baku a Bratislava sa dohodli predovšetkým na vytvorení spoločných výrobných kapacít v rezorte obrany. Vzhľadom na rastúce vojenské priemyselné kapacity Slovenska, ktoré budú od začiatku roka 2022 predstavovať 4-násobný rast exportných príjmov, je spolupráca v tejto oblasti prísľubom výhod pre obe krajiny. „[In the joint production of weapons in Azerbaijan] Technológie prídu zo Slovenska a financie z Azerbajdžanu. Vyrobené zbrane sa buď vyvážajú, alebo zostávajú v Azerbajdžane. Ako vieme, parametre vojny na Ukrajine sa úplne zmenili. V súčasnosti je vážny nedostatok zbraní. Ak vyhráme, myslím si, že to bude prospešné pre obe krajiny,“ povedal premiér Figo v rozhovore pre azerbajdžanské médiá. Okrem toho sa objavila správa, že Azerbajdžan sa chystá nakúpiť nejaké zbrane zo Slovenska.

Energetický sektor je dôležitou oblasťou spolupráce vo vzťahoch Azerbajdžanu s Európskou úniou, vrátane Slovenska. „Azerbajdžan v súčasnosti vyváža svoj zemný plyn do ôsmich krajín a verím, že Slovensko bude deviatou,“ povedal prezident Alijev. Dôležitý krok v tomto smere sa urobil v apríli 2023, keď Azerbajdžan podpísal s Bulharskom, Maďarskom, Rumunskom a Slovenskom dokument „Prsteň solidarity“. Dokument plánuje rozšírenie plynárenskej siete vo východnej Európe s cieľom dodávať azerbajdžanský plyn do ďalších členov Európskej únie vrátane Slovenska. Iniciatíva vychádza z Deklarácie o strategickom partnerstve medzi EÚ a Azerbajdžanom v oblasti plynu a energetiky, ktorá bola podpísaná v júli 2022 a jej cieľom je do konca roka 2027 zvýšiť vývoz plynu z Azerbajdžanu do EÚ z 12 miliárd m3 na 20 miliárd m3. „Verím, že tento cieľ dosiahneme,“ sebavedomo povedal prezident Alijev na tlačovej konferencii so slovenským premiérom.

Baku a Bratislava sa dohodli na zapojení slovenských firiem do procesu rekonštrukcie na predtým okupovaných územiach Azerbajdžanu. Premiér Figo oznámil, že iniciatívu prevzala slovenská strana a inštitúcie jeho krajín majú záujem na obnove oslobodených území. Obe krajiny sa dohodli, že túto spoluprácu začnú rekonštrukciou dediny Garwand v okrese Akdam. Spolupráca v tejto oblasti má pre bilaterálne vzťahy symbolický význam, pretože znamená podporu Slovenska územnej celistvosti Azerbajdžanu a snahy o obnovu rozsiahlych území zrovnaných so zemou Arménskom počas rokov okupácie.

Obaja lídri sa zhodli, že obchodný obrat medzi oboma krajinami, ktorý je okolo 70 miliónov dolárov, neodráža ich skutočný potenciál, a preto sa prijímajú rôzne iniciatívy na zvýšenie tohto čísla. Za týmto účelom sa v Baku v rovnaký deň ako Figova návšteva uskutočnilo Slovensko-azerbajdžanské obchodné fórum. Podľa prezidenta Alijeva sa diskutuje o niekoľkých projektoch, ktoré „dostali zelenú z oboch strán“.

Azerbajdžan rozširuje bilaterálne vzťahy s mnohými členmi Európskej únie. 28. apríla prezident Alijev predniesol podobné posolstvá počas návštevy Berlína, kde sa stretol s nemeckými lídrami, aby prediskutovali rôzne spôsoby prehĺbenia vzťahov. Tento prístup k vzťahom bol účinný aj s krajinami východnej Európy. Je výrečné, že pár hodín pred odletom slovenského lídra pricestoval do Baku na oficiálnu návštevu bulharský prezident Rumen Radev. Počas návštevy 8. mája bola podpísaná spoločná deklarácia o posilnení strategického partnerstva medzi oboma krajinami. „Stretávame sa štvrtýkrát za posledné obdobie. Náš politický dialóg na najvyššej úrovni tvorí dobrý základ. Táto spolupráca prispieva k energetickej bezpečnosti Európy. „Azerbajdžan sa stal pre Bulharsko dôležitým rozhodujúcim partnerom v oblasti energetiky,“ povedal prezident Radaev na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom Alijevom. Energetika však nie je jedinou dôležitou oblasťou spolupráce. Mnohé ekonomické a geopolitické záujmy si dnes vyžadujú užšiu spoluprácu vzťahy medzi EÚ a Azerbajdžanom.

READ  Helmarit Jiráci Slovakian Consogen Lígan Avůčessa 4–0, Katarina Kozola Iski Kahtesti – Katso Kooste

Dr Wasif Hussainv, Je senior konzultantom v Centre pre analýzu medzinárodných vzťahov (AIR Center) a asistentom na Khazar University, Baku, Azerbajdžan.

Related Articles

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button
Close
Close