Židovskí predstavitelia dúfajú, že návšteva pápeža Františka na Slovensku tento týždeň ešte viac posilní katolícko-židovské vzťahy v krajine s temnou históriou antisemitskej spolupráce s holokaustom.
Pod velením nacistického bábkového režimu vedeného katolíckym kňazom boli počas 2. svetovej vojny deportované a zabité desaťtisíce slovenských Židov a kedysi rozrastajúcej sa komunity je dnes len asi 2 000.
Pápež František sa má v pondelok stretnúť s členmi židovskej komunity vrátane tých, ktorí prežili holokaust, v kaplnke na Ripneyovom námestí v tradičnej židovskej časti hlavného mesta Bratislavy.
Richard Duda, prezident Ústredného zväzu židovských obcí na Slovensku, povedal: „Najprv sme si mysleli, že jeho svätí sa so židovskými predstaviteľmi stretnú len niekde v kancelárii.
„Boli sme pozitívne prekvapení, keď Vatikán oznámil, že pápež František navštívi námestie Ripney, miesto, ktoré je pre našu komunitu veľmi symbolické a emocionálne,“ povedal pre agentúru AFP.
Duda uviedol, že námestie je symbolom mierového spolužitia medzi katolíckou a židovskou komunitou.
Storočia tu boli dve bohoslužby – Dóm svätého Martina a kaplnka, ktorú v roku 1969 zbúrala komunistická vláda, aby postavila most.
Pamätník na námestí, postavený v roku 1996, pripomína 105 000 obetí holokaustu zo Slovenska.
– „Skrytý antisemitizmus“ –
V krajine je menej ako 300 ľudí, ktorí prežili.
„Našou prioritou bolo dať šancu pozostalým po holokauste vidieť pápeža Františka. Dúfam, že to pre nich bude symbolický a silný moment, pretože títo ľudia trpeli po zvyšok svojho života.
„Očakávame, že pápež položí ďalšiu tehlu v budove židovsko-katolíckeho dialógu,“ povedal Duda.
Rabín Misha Kabustin, duchovný vodca viac ako 500 bratislavských židovských komunít, uviedol, že za pápeža Františka sa dialóg so slovenskými kresťanmi zlepšil.
„Pamätám si časy, keď bol pápež František biskupom v Argentíne. Viem, že dialóg so židovským národom bol pre neho veľmi dôležitý. Tento vzťah sa ešte viac prehĺbil, keď sa stal pápežom,“ povedal Cabustin.
Antisemitské názory sú na Slovensku silné.
V štúdii, ktorú minulý rok zverejnil slovenský think tank Globsek, si 51 percent z 1 000 Slovákov myslí, že „Židia majú príliš veľkú moc a tajne kontrolujú vlády a inštitúcie na celom svete“.
Ide o najvyššie percento z 10 skúmaných krajín v strednej a východnej Európe.
„Na Slovensku stále existuje skrytý antisemitizmus,“ hovorí Ivica Pomova, historička z Univerzity prijímania v Bratislave.
– „Pozitívna akcia“ –
Slovenskí Židia čelili perzekúcii veľkú časť 20. storočia.
Po vzniku prvej Slovenskej republiky v roku 1939, diktátorskom klientskom štáte nacistického Nemecka, bolo prijatých množstvo antisemitských zákonov.
Republikánsky prezident Joseph Tisso súhlasil s vyslaním desaťtisícov Židov do táborov smrti druhej svetovej vojny v Nemecku.
Po vojne sa väčšina osadníkov buď usadila, alebo zostala a skrývala svoju židovskú identitu.
Za komunizmu boli Židia usvedčovaní a väznení za sionistické zločiny a vláda im zakázala vyznávať náboženstvo.
Takzvaná zamatová revolúcia v roku 1989 bola pre židovskú komunitu pozitívnym medzníkom so zavedením náboženskej slobody.
Postupné vlády však dlho nedokázali riešiť dedičstvo Tisovho režimu.
Tento týždeň sa vláda prvýkrát ospravedlnila za antisemitské zákony prijaté v roku 1941.
„Slovenský kabinet považuje za morálnu povinnosť verejne sa ospravedlniť za zločiny spáchané vtedajšími úradmi,“ uvádza sa vo formálnom vyhlásení.
Pomova ocenila správu ako „pozitívny krok“ a dodala: „Možno to malo prísť skôr, ale dôležité je, že to bolo navrhnuté.“
juh / dt / bp
