Slovensko je tradične vnímané ako náboženská súčasť kedysi spoločného česko-slovenského štátu. Najnovšie sčítanie ľudu však ukazuje, že krajina sa stáva ateistickou a táto zmena môže byť nezvratná.
A–|A+
Tento príbeh vznikol v spolupráci s Správa o demokraciiCezhraničná žurnalistická stránka, ktorú prevádzkuje Balkan Investigative Reporting Network.
Demografické údaje od roku 1989 podporujú stereotypný názor, že Slováci boli vysoko nábožensky založeným obyvateľstvom kedysi spoločného česko-slovenského štátu. Z posledného sčítania ľudu na Slovensku, ktorého predbežné výsledky boli zverejnené 20. januára, však vyplýva, že za posledné desaťročie výrazne vzrástol počet ľudí bez náboženského vyznania, počas ktorého sa rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa hlási väčšina občanov Slovenska, výrazne zvýšila. stratil asi 300 000 veriacich.
Miroslav Džić, sociológ náboženstva zo Slovenskej akadémie vied, hovorí: „Počet ľudí verných cirkvi prudko klesol, nie tak prudko ako v Českej republike.“
Tížik však upozorňuje, že v počte Slovákov, ktorí sa hlásia k rímskokatolíckej cirkvi, možno pozorovať lineárny pokles, čo znamená, že v nasledujúcom desaťročí očakáva ďalšie poklesy.
Skôr ako toľko diskutované témy potratov a práv sexuálnych menšín v spoločnosti vidí sociológ ako hlavnú kulisu tohto úpadku prirodzený vývoj.
Katolícke koncentrácie
V roku 2021 nebolo na Slovensku 1,3 milióna ľudí, 23,8 percenta jeho obyvateľov, lojálnych k žiadnej cirkvi. V roku 2011 to bolo 725 000, teda 13,4 percenta.
Rímskokatolícka cirkev, najväčšia a najvplyvnejšia náboženská organizácia v krajine založená na výsledkoch sčítania ľudu, stratila od sčítania pred 10 rokmi približne 300 000 členov. Podľa sčítania ľudu z roku 2021 sa k rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo 3,04 milióna ľudí, čo predstavuje 55,8 percenta obyvateľov Slovenska. Pred desiatimi rokmi to bolo 3,347 milióna ľudí, teda asi 62 percent.
Štvrtina obyvateľstva tvrdí, že nemá žiadnu náboženskú príslušnosť, a zvýšil sa aj počet ľudí, ktorí sa hlásia k iným cirkvám mimo registrovaných hlavných cirkví. Východné náboženstvá zaznamenali nárast prívržencov, ale ako poznamenáva Dzig, stále sú štatisticky nevýznamné.
V Bratislavskom kraji žije takmer 40 percent obyvateľov bez vyznania. Okresy s viac ako 40 percentami bez vyznania sú v rámci hlavného mesta a juhovýchodného okresu Rojava.
Slovenský, katolícky a Starnutie. Ale nejaké prekvapenie pri sčítaní ľudu v roku 2021 (+mapy) Čítaj viac
Z regionálneho hľadiska je katolícka cirkev dominantnou cirkvou vo všetkých krajoch Slovenska s viac ako 50-percentným podielom, okrem Bratislavského a Košického kraja.
Okres Nemestovo na severnom Slovensku, do ktorého patrí aj rovnomenné mesto, je jediným, kde sa ku katolíckej cirkvi hlási viac ako 90 percent obyvateľov (92,4 percenta). Na opačnom konci rebríčka bol okres Metzillaborz na severovýchode Slovenska pri hraniciach s Poľskom, kde sa len 8,7 percenta hlásilo k katolíckej cirkvi. Tu si väčšina ľudí zvolila gréckokatolícku cirkev pred rímskokatolíckou.
Rôzne údaje
Katolícka cirkev, možno neprekvapivo, vzala situáciu za svoju. Katolícki biskupi tvrdia, že výsledky sčítania sú v kontexte prebiehajúceho prechodu na pandémiu Covid-19 a nových elektronických spôsobov zberu údajov.
„Na základe cirkevných záznamov o krstných matrikách možno povedať, že za posledných 10 rokov zaznamenávame stabilný, mierne stúpajúci trend rímskokatolíckych a gréckokatolíckych obradov,“ píše sa v ňom. Stanislav Zvolenski, bratislavský arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska.
Jediným rokom, v ktorom počet katolíckych krstov výrazne klesol, bol rok 2020 – poznačený výraznými obmedzeniami pohybu a veľkosti zhromaždení v dôsledku pandémie, vysvetľuje.
Katolícka cirkev zverejnila údaje na základe farských matrík, v ktorých sú uvedené mená dvoch tretín všetkých detí narodených na Slovensku za posledných 10 rokov.
Slovensko rýchlo starne Čítaj viac
„Pri veľkom počte ľudí je kolónka „bez náboženstva“ vyplnená [in the last census]určite to odráža sekularizáciu spoločnosti,“ hovorí Zvolenský. „Je to však motivácia pre veriacich, aby aktívnejšie evanjelizovali a žili svoju vieru.“
Sociológ Tížik v podstate vysvetľuje, sociológ Tížik vysvetľuje, že sčítanie meria postoj ľudí a vzťah k cirkvi, pričom cirkev sa pozerá na údaje o aktívnych veriacich.
„Sčítanie sleduje len počet ľudí, ktorí sú lojálni k určitej cirkvi, nič iné,“ hovorí Dzig. „Nič o tom nehovorí [religious] O praktikách, tradíciách, intenzite vzťahu k cirkvi.“
Cirkevní predstavitelia však hovoria o faktore, ktorý je pre nich dôležitejší, a to, že ak sa počet detí zvýši alebo zostane stabilný, veľa to vypovedá o tom, ako sa veriaci, hoci možno menej, správajú v ich zbore. .
Smer
Aké sú teda šance na zastavenie alebo zvrátenie tohto poklesu vyznávanej vernosti ku Katolíckej cirkvi? Sociológovia si myslia, že sa to v najbližších rokoch nestane.
Vrchol v počte Slovákov, ktorí sa hlásili k rímskokatolíckej cirkvi, bol v roku 2001, keď v sčítaní ľudu verilo takmer 69 percent obyvateľov. V rokoch 2001 až 2011 klesol približne o 6 percentuálnych bodov na 62 percent a následne v rokoch 2011 až 2021 podiel klesol o ďalších 6 percentuálnych bodov na 56 percent.
„To znamená, že ide o lineárny pokles,“ poznamenáva Dizig, čo je prirodzená tendencia, keď jedna generácia ľudí vychováva druhú bez akejkoľvek náboženskej príslušnosti.
Prečo niektorí slovenskí katolíci neusilujú o stretnutie s pápežom Čítaj viac
Pozitívom pre rímskokatolícku cirkev je, že Džić trvá na tom, že pokles je oveľa pomalší ako v susednej Českej republike.
Údaje zo sčítania ľudu do roku 1950 ukazujú rovnaký podiel rímskokatolíkov medzi Čechmi a Slovákmi na československom obyvateľstve. Po roku 1950 sa za komunizmu nezbierali žiadne údaje o náboženskej príslušnosti. No od roku 1991 je tu markantný rozdiel, keď počet Čechov hlásiacich sa k rímskokatolíckej cirkvi klesol zo 40 percent na 7 percent len za 30 rokov.
„Česko stále prehlbuje svoju identitu antiklerikálnej spoločnosti a táto pozícia sa posilňuje. [latest Czech census of 2021]“Dižić hovorí. „Výsledky českého sčítania ľudu ukazujú, že ľudia nie sú menej verní, ale sú to veriaci, ktorí nie sú verní žiadnej cirkvi. Český model je teda skôr štruktúrovaný ako konfesionálny, kde je dôležitejší vzťah k viere ako vzťah k cirkvi.
So Slovenskom si však nemôžeme byť istí, pretože slovenské sčítanie v roku 2021 nekladie rovnakú otázku.
Andrej Lúčny zo sekulárneho občianskeho združenia Ethos, ktoré pri sčítaní ľudu agitovalo, aby sa ľudia zdržali vernosti cirkvi, sa domnieva, že počet Slovákov, ktorí sa považujú za veriacich, no nehlásia sa k žiadnej konkrétnej cirkvi, stúpol. Rovnako ako v prípade českého sčítania ľudu však sčítanie nedalo definitívnu odpoveď na otázku, koľko je na Slovensku takýchto veriacich bez akejkoľvek náboženskej príslušnosti.
„Ich [Slovaks’] „Motiváciou uvádzať pri sčítaní ľudu ‚žiadnu súvislosť‘ je, že sa nestotožňujú s duchom svojej cirkvi a nemajú o cirkvi dostatočne dobrú mienku, aby mohli správne komunikovať,“ argumentuje Lucini.
Ako však Tížik sumarizuje pretrvávajúcu dominanciu katolíckej cirkvi na Slovensku, 70 percent všetkých ľudí, ktorí sa hlásia k nejakej cirkvi, sú stále jej prívržencami.
Podpora medzi slovenským obyvateľstvom pre katolícku cirkev bola tvárou v tvár mnohým kampaniam, ktoré spustili rôzne skupiny, ktoré sa pokúšali ovplyvniť verejnú odozvu, ale dlhodobý cieľ Ethosu, ako napríklad kampaň „bez anexie“, bol povzbudzujúci. Odluka cirkvi od štátu.
“Vo výsledkoch sčítania nás teší nárast počtu bez vyznania, pretože to môžeme automaticky považovať za združenie bez vyznania. [rising] Podpora sekularizmu,“ hovorí Lucini z Ethos. „Bohužiaľ, na počte veriacich nevidíme, koľkí z nich odmietajú akýkoľvek zásah cirkvi do štátu a koľkí ho podporujú.“
Ako som išiel Camino de Santiago na Slovensku Čítaj viac
Sociológ Tížik poznamenáva, že kampane spustené počas sčítania, organizované cirkvou alebo inými združeniami, sa dotýkajú len nerozhodnutých obyvateľov. „Je to trochu ako v politike – kampane nie sú zamerané na rozhodnutých voličov, ale na tých, ktorí ešte váhajú,“ hovorí.
Čo sa týka kontroverzných tém v spoločnosti, vrátane zákonov o interrupciách či práv sexuálnych menšín, podľa Tížika sú to často témy, ktoré najviac rezonujú medzi malými katolíckymi skupinami, ktorých priaznivci pribúdajú a majú k tomuto rozdeleniu vyhranené názory. problémy.
Pokles počtu rímskokatolíckych veriacich na 300 000 neovplyvní financovanie cirkvi, hoci slovenský zákon uvádza, že financovanie cirkví priamo súvisí s veľkosťou zboru. Je to preto, že cirkev môže prísť o časť svojich financií od štátu len vtedy, ak počet žiadateľov klesne o 10 percent alebo viac. Pri sčítaní ľudu v roku 2021 sa netýka žiadnej cirkvi.
Na radosť sekularistov sčítanie ľudu už posunulo tieto otázky financovania cirkvi a štátu a štátu do sféry verejnej diskusie.
Strana Sloboda a solidarita (SaS), ktorá je súčasťou koaličnej vlády, tvrdí, že výsledok sčítania ľudu, ktorý ukazuje, že cirkvi dostávajú rovnaký objem financií aj napriek menšiemu počtu veriacich, je dôkazom toho, že súčasný model nie je dobrý. navrhnutý.
SaS teraz zvolala na 15. februára okrúhly stôl, na ktorom sú pozvané všetky politické strany a cirkvi s cieľom nájsť riešenie otázky odluky cirkvi od štátu.
