Meniaca sa klíma má na šírenie malárie silnejší vplyv ako používanie sieťok na posteľ, ktoré sú v súčasnosti hlavnou metódou kontroly choroby v Keni.
Vedci z Kenského inštitútu lekárskeho výskumu analyzovali mesačný výskyt malárie v rokoch 2008-2019 a zistili, že silné dažde v západnej Keni vždy vedú k väčšiemu počtu prípadov malárie bez ohľadu na sieťky na posteľ.
Sieťky na postele ošetrené insekticídmi sú primárnym preventívnym nástrojom v oblastiach s vysokým zaťažením, ako je napríklad študovaná oblasť Viktóriinho jazera.
„Variabilita klimatických faktorov ukázala silnejší vplyv na výskyt malárie ako používanie siete na posteľ,“ uviedli vo svojich konečných výsledkoch, ktoré budú zverejnené budúci mesiac v Journal of Parasite Epidemiology and Control.
Výsledky sú dôležité, pretože Keňa musí ísť nad rámec posteľných sietí a začleniť varovné systémy založené na klíme, aby sa zabránilo malárii.
Autori, medzi ktoré patrí Brian Nyawanda z Chemri, však tvrdia, že sieťky na posteľ sú účinnejšie pri znižovaní šírenia malárie.
„Na udržanie klesajúceho trendu výskytu malárie táto štúdia odporúča pokračujúcu distribúciu a používanie posteľných sietí a zváženie systémov včasného varovania proti malárii na základe klímy pri plánovaní budúcich kontrolných zásahov,“ povedal Nyawanda a jeho kolegovia.
Analyzovali údaje z misijnej nemocnice Lwak v rokoch 2008 až 2019.
Analýza ukázala, že prípady malárie klesli od roku 2010 do roku 2015 o 73 percent, najmä v dôsledku zvýšeného používania sieťok na posteľ.
„Napriek zvýšenému používaniu posteľnej siete sa prípady po roku 2016 opäť objavili,“ uviedli.
Región zažil v roku 2016 silné dažde v dôsledku klimatického fenoménu El Niño.
Vedci poznamenali, že zvýšenie dennej povrchovej teploty bolo spojené s poklesom výskytu malárie.
Výskyt malárie v Keni má bimodálnu sezónnosť, prvú a najvýraznejšiu v máji až júli a druhý vrchol v novembri až januári.
„Nárast zrážok o 10 mm súvisí so štvorpercentným zvýšením výskytu malárie,“ uviedli vedci.
Zvyšok sú Sammy Kakai z Kemri, Godfrey Bikoko, David Ober, Nancy Otieno, Simon Kariuki a Stephen Munga.
Ďalšími boli Anton Belogoni, Jurg Utzinger a Penelope Vounatsou zo Švajčiarskeho inštitútu pre tropické a verejné zdravie; Stefan Lange z Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov; Jonas Franke z Remote Sensing Solutions, Nemecko a Rainer Sauerborn z Heidelbergského inštitútu globálneho zdravia, Nemecko.
Ich štúdia „Relatívny vplyv variability klímy na výskyt malárie po zväčšení zásahov v západnej Keni: časová analýza údajov o mesačnom výskyte od roku 2008 do roku 2019.“
Väčšina globálnych klimatických modelov predpokladá, že teplota a zrážky sa časom zvýšia.
Zatiaľ čo vyššie teploty znížia prenos malárie v západnej Keni, kde komáre bojujú o prežitie, zároveň spôsobia, že chladnejšie oblasti, ako je oblasť Mount Kenya, budú vhodné na chov komárov.
Podľa prieskumu indikátorov malárie v Keni z roku 2020 je výskyt malárie v celej krajine šesť percent.
Ale oblasť Lake District, ktorá zahŕňa okresy Chiaya, Kisumu, Migori, Homa Bay, Kagameka, Vihika, Bungoma a Busia, je viac postihnutá na 19 percent.
Pobrežný región je na úrovni piatich percent a oblasti s nízkym rizikom, ako sú Nairobi, Nakuru, Naivasha, Nyeri, Murang’a a Machakos, sú menej ako jedno percento.
V nemocniciach v Keni je každý rok zaznamenaných 4,6 milióna prípadov malárie.
Keňa však čelí hrozbe malárie z nových patogénov.
Odborníci z ministerstva zdravotníctva a Chemri minulý rok potvrdili aj výskyt nového komára spôsobujúceho maláriu s názvom Anopheles stephensi.
Tento druh bol nájdený v blokoch Saku a Lysamis Marsabit, čím sa zmiernili obavy, že je odolný voči liekom a nie je ľahké ho zabiť.
– Upravil Escanyara
