Keďže ruské embargo na dovoz ropy a plynu rastie, členské štáty pripravujú plány a stratégie, ako bez nich žiť.
Rusko je najväčším svetovým vývozcom zemného plynu a ropy. Podľa International Energy pochádza 45 % ruského federálneho rozpočtu v roku 2021 z príjmov z ropy a zemného plynu.
Potom, čo sa svet dozvedel o masakre v Pucha, stúpol tlak na ich úplný zákaz.
Hoci sú členské štáty stále periodicky rozdelené, uznávajú potrebu postupného odlevu ruskej energie. Mnohé z nich už skúmajú možnosti pre ropu aj plyn. Časť z nich hľadá alternatívnych dodávateľov, francúzsky prezident Emmanuel Macron ráta s obnovou.
Stredná Európa a Južná Európa
Závislosť od Ruska je v strednej Európe vysoká.
Čechov dováža všetok plyn a polovicu ropy z krajiny. České ministerstvo obchodu a priemyslu uviedlo, že vláda v súčasnosti pripravuje stratégiu na diverzifikáciu svojich dodávateľov.
Ministerstvo pre EURACTIV.cz uviedlo, že „zákonodarca pripravuje povolenie vstupu nórskeho plynu na územie Českej republiky“. Ministerstvo vyjadrilo podporu nákupu spoločného plynu na odklonenie plynu z Ruska.
Slovensko je jednou z najviac závislých krajín EÚ od Ruska. Slovenská vláda nedávno odsúhlasila krízový plán v prípade zastavenia dovozu plynu, no zatiaľ neboli zverejnené žiadne informácie o tom, čo by to mohlo byť.
Slovensko skúma možnosti dovozu LNG zo Spojených štátov a Kataru, uviedol minister hospodárstva Richard Sulík. Zulik však povedal, že kapacita terminálov LNG v Európe nestačí na vyrovnanie strát ruského plynu.
Maďarsko získava asi 95 % plynu a polovicu ropy z Ruska. V súčasnosti neexistuje všeobecný plán na kompenzáciu straty a maďarská vláda je proti zákazu a trvá na tom, že neexistuje žiadna alternatíva.
Rumunsko má medzitým vlastnú ťažbu ropy a plynu, ktorá predstavuje 70 % spotreby. V posledných rokoch, keď domáca produkcia klesá, sa však zvýšil dovoz plynu. Viac ako 80 % dovozu pochádza z Ruska. Existencia núdzového plánu nebola zverejnená, ale minister energetiky hľadal ďalšie zdroje plynu ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu. V pláne je aj ťažba z nových ložísk v Čiernom mori.
Nielenže je Bulharsko takmer stopercentne závislé od ruského plynu, ale jedinú rafinériu v prístavnom meste Burgas vlastní ruský Lukoil a dokáže spracovávať len ruskú ropu. Toto je problém Slovenska, slovenskej rafinérie. V septembri sa očakáva sprevádzkovanie nového prepojenia s Gréckom, čím sa Bulharsku vytvorí možnosť nahradiť jednu tretinu plynu, ktorý bežne dováža z Azerbajdžanu, plynom.
západná Európa
Závislosť od Ruska je v západných krajinách nízka, s výraznými výnimkami, akými sú Rakúsko, Nemecko a Taliansko. Pre Rakúsko a Nemecko sa ruský plyn považuje za nevyhnutný. V prípade krízy je vláda pripravená zaplatiť priemyselným operátorom, aby kontrolovali spotrebu a nakoniec prerušili všetky dodávky priemyslu. Nemecko aktívne skúma alternatívy ku Kataru a americkému LNG.
Taliansko sa tiež snaží ukončiť svoju závislosť od Moskvy. Rím podpísal s Alžírskom dohodu o dodatočných dodávkach plynu a prebiehajú rokovania s Egyptom a Azerbajdžanom.
Stratégia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona je založená na masívnom rozvoji obnoviteľnej energie a jadrovej energie. Francúzsko má za cieľ zvýšiť dovoz LNG a znížiť celkovú spotrebu energie.
Fínsky plán je podobný – chrániť alternatívnych dodávateľov a urýchliť zelené zmeny. Vláda už vymenovala ministerskú pracovnú skupinu na prípravu opatrení na zvýšenie domácej výroby energie a zintenzívnenie zavádzania nových vykurovacích systémov.
