Európski lídri odsudzujú ruské väzby na Ukrajine

Lídri deviatich krajín NATO v strednej a východnej Európe v nedeľu oznámili, že nikdy neuznajú ruskú anexiu ukrajinského územia.

Ich reakcia prichádza dva dni po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin podpísal dohody o pripojení k štyrom ukrajinským regiónom okupovaným Moskvou – Donecku, Chersonu, Luhansku a Záporožiu.

Prezidenti vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli: „Ruská federácia nemôže mlčať tvárou v tvár flagrantnému porušovaniu medzinárodného práva.“

„Opakujeme našu podporu suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny,“ uviedli.

„Neuznávame a nebudeme uznávať žiadne ruské pokusy o anexiu akéhokoľvek ukrajinského územia.“

Vyhlásili to prezidenti Českej republiky, Estónska, Lotyšska, Litvy, Čiernej Hory, Severného Macedónska, Poľska, Rumunska a Slovenska.

Štyria signatári – Poľsko a tri pobaltské štáty – sú spolu s Ruskom na východnom krídle NATO.

Ďalšie dve – Rumunsko a Slovensko – majú spoločné hranice s Ukrajinou.

V zozname chýba aj Maďarsko, ktoré susedí s Ukrajinou. Jej nacionalistický premiér Viktor Orbán sa v posledných rokoch snažil o užšie vzťahy s Putinom a kritizoval sankcie EÚ voči Kremľu.

Ani Albánsko, Bulharsko, Chorvátsko a Slovinsko.

Vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke kancelárie poľského prezidenta sa uvádza, že lídri signatárskych krajín „navštívili Kyjev počas vojny a na vlastné oči videli dôsledky ruskej agresie“.

„Podporujeme obranu Ukrajiny proti ruskej agresii, požadujeme okamžité stiahnutie zo všetkých území okupovaných Ruskom a povzbudzujeme všetkých spojencov (NATO), aby výrazne zvýšili vojenskú pomoc Ukrajine,“ uvádza sa v správe.

„Všetci, ktorí páchajú zločiny agresie, musia byť braní na zodpovednosť a postavení pred súd.“

Prezidenti uviedli, že sú oddaní rozhodnutiu NATO pred 14 rokmi, čím podporili túžbu Ukrajiny vstúpiť v budúcnosti do transatlantickej vojenskej aliancie.

Nevyjadrili sa ani k ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym v roku 2014, ani k požiadavke Ukrajiny na rýchlejšie členstvo v NATO po ruskom anexačnom manévri.

Členovia NATO sa zdráhali akceptovať krajinu vo vojne – zmluva by prinútila alianciu postaviť sa na obranu.

V článku 5 NATO sa uvádza, že útok na jedného člena sa rovná útoku na všetkých.