Keďže konflikt s Čínou naberá na intenzite, Spojené štáty americké organizujú špeciálny summit ASEAN
Členovia Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) sa minulý týždeň stretli s americkým prezidentom Joeom Bidenom na mimoriadnom dvojdňovom summite vo Washingtone v rámci diplomatickej ofenzívy proti Číne.
Stretnutie poskytlo príležitosť pre americký imperializmus eskalovať svoj konflikt s Pekingom v indicko-pacifickej oblasti a zároveň viesť vojnu v zastúpení USA/NATO na Ukrajine proti Moskve. V rámci ASEAN-u však na americkú agendu existovali názorové rozdiely.
Summit ASEAN-US sa konal 12. a 13. mája a je prvou konferenciou vo Washingtone v 45-ročnej histórii organizácie. Ide o druhý mimoriadny summit, ktorý sa konal v Spojených štátoch v roku 2016 po stretnutí vtedajšieho prezidenta Baracka Obamu v Kalifornii.
Biden využil samit na opätovné obvinenie Pekingu z prípravy nevyprovokovanej invázie na Taiwan, pričom to prirovnal k ruskej okupácii Ukrajiny. V skutočnosti, tak ako USA a NATO zámerne vyvolali vojnu v Európe, Spojené štáty vyvolali a nenávideli Peking kvôli regionálnym konfliktom a Taiwanu.
V príhovore k zhromaždeniu Biden označil zhromaždenie za „začiatok novej éry vo vzťahoch medzi USA a ASEAN-om“.
Bez toho, aby Čínu explicitne pomenoval, Biden povedal, že Spojené štáty sa usilujú o „Indo-Pacifik, ktorý je slobodný a otvorený, stabilný a prosperujúci, odolný a bezpečný“. Washington vyhlasuje Peking za hrozbu pre takzvaný „slobodný a otvorený“ indicko-pacifický a „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“.
Skutočným strachom Washingtonu je, že ekonomická expanzia Číny je hrozbou pre svetovú hegemóniu USA – to znamená, že poriadok po druhej svetovej vojne stanovil medzinárodné pravidlá, aby splnili svoje vlastné ekonomické a strategické záujmy.
Spoločné vyhlásenie vydané po stretnutí nadobudlo podobnú nôtu, pričom Spojené štáty a ASEAN „zdieľajú základné princípy súvisiace s rozvojom otvoreného, inkluzívneho a na pravidlách založeného regionálneho rámca, ktorého ústredným prvkom je ASEAN, a so zúčastnenými partnermi. Ciele. „
V skutočnosti Washington už viac ako desať rokov vyvoláva v regióne napätie pre regionálne konflikty v Juhočínskom mori medzi Čínou a členmi ASEAN-u Brunejom, Malajziou, Filipínami a Vietnamom. Americké námorníctvo opakovane zinscenovalo provokatívne „operácie za slobodu plavby“ a posielalo svoje vojnové lode do morí okolo ostrovov, ktoré má pod kontrolou.
Spoločná správa ASEAN-US poskytla množstvo odkazov na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), ktorý Spojené štáty nikdy neschválili, čo implicitne ospravedlňuje tieto námorné provokácie. „Zaviazali sme sa zachovať mier, bezpečnosť a stabilitu v regióne, zaistiť námornú bezpečnosť a zabezpečiť navigáciu a generálne opravy lietadiel a iné legitímne využitie mora, ako je opísané v UNCLOS z roku 1982,“ uvádza sa v správe.
Účelom takýchto výpovedí je vykresliť Čínu, či už skrytú alebo inú, ako hrozbu pre „nezávislosť“ v indicko-pacifickom regióne a zároveň umožniť Washingtonu rozvíjať vojenské plány so svojimi spojencami. Najmä Spojené štáty americké a Austrália nedávno odsúdili bezpečnostnú dohodu podpísanú Čínou so Šalamúnovými ostrovmi a vláde malého tichomorského ostrovného štátu sa nevyhrážali zmenou režimu.
Biden prisľúbil ASEAN-u počas novembrového summitu 150 miliónov dolárov na kompenzáciu 1,5 miliardy dolárov na rozvojovú pomoc z Pekingu pre ASEAN. Na vojenskú spoluprácu v Juhočínskom mori bolo vyčlenených 60 miliónov dolárov. To zahŕňa vyslanie lode pobrežnej stráže USA, aby spolupracovala s námorníctvom členských štátov ASEAN pod zámienkou zabránenia nezákonnému čínskemu rybolovu.
Medzi krajinami ASEAN-u sú však veľké rozdiely v ich postoji k Rusku a Číne. Takže zatiaľ čo títo dvaja nepochybne diskutovali za zatvorenými dverami, verejné vyhlásenia sa vyhli priamemu odsúdeniu. Sankcie na Rusko uvalil iba Singapur. Vietnam a Laos odsúdili Rusko kvôli otázke Ukrajiny a v marci bojkotovali rezolúciu OSN. Indonézia, Malajzia a Thajsko zaujali neutrálne pozície.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, spoločné vyhlásenie summitu nenasledovalo USA pri odsúdení ruskej invázie. Opätovne potvrdila „rešpektovanie suverenity, politickej slobody a územnej celistvosti“ a „našu výzvu na dodržiavanie Charty OSN a medzinárodného práva“. Vyzvala na „okamžité prímerie“ a mierové riešenie konfliktu.
Medzi členmi ASEAN-u panujú podobné rozpory v otázke, či plne pochodovať s vojnovým ťahom proti Číne pod vedením USA. Pred summitom americký indicko-pacifický koordinátor Kurt Campbell verejne oznámil, že Taiwan bude na programe rokovania a pokrytecky vyhlásil, že Spojené štáty „chcú zachovať mier a stabilitu v Taiwanskom prielive“. Spoločné vyhlásenie summitu však nehovorilo o Taiwane.
S. v Singapure. Amalina Anwarová, vedúca výskumníčka na Rajaratnamskej škole medzinárodných štúdií (RSIS), povedala Al-Džazíre:[I]Hovoríme o prinútení členov ASEAN-u, aby sa pripojili k Spojeným štátom, a je pochybné, že sa členovia ASEAN-u vzdialia od neutrality. ASEAN a Čína sú v rovnakom susedstve a v mnohých smeroch sú na sebe závislé, aspoň nie ekonomicky. ASEAN kvôli tomu nechce vylúčiť Čínu z regionálnej architektúry.
Najmä Kambodža má úzke vzťahy s Pekingom, zatiaľ čo Indonézia sa vo veľkej miere spolieha na čínske investície. Okrem toho sa na summite nezúčastnili lídri Mjanmarska a Filipín, prvého vylúčili po vojenskom prevrate v roku 2021 a druhého vymenovali. Zdá sa, že nová administratíva Ferdinanda Marcosa mladšieho v Manile kráča v stopách odchádzajúceho prezidenta Rodriga Duterteho pri rozvíjaní užších vzťahov s Pekingom.
Na vyrovnanie týchto ekonomických väzieb Washington pracuje na Indo-pacifickej ekonomickej štruktúre (IPEF), ktorú Biden plánuje oficiálne spustiť počas svojej nadchádzajúcej cesty do Ázie tento týždeň. IPEF, podobne ako zaniknuté Transpacifické partnerstvo (TPP), ohlásené vlani v októbri, má za cieľ umiestniť obchod a záujmy USA do centra ekonomických vzťahov v regióne. Administratíva chce svoj plán implementovať prostredníctvom výkonných príkazov a nie riskovať, že bude čeliť odporu Kongresu.
Tento víkend Biden odcestuje do severovýchodnej Ázie, kde sa 21. mája v Soule stretne s novou juhokórejskou prezidentkou Eun Su Ťij a 23. mája v Tokiu japonským premiérom Fumiom Kishidom. Nasledujúci deň sa Biden zúčastní na summite polovojenskej aliancie – Čína – kvarteta proti Číne s vodcami Kishidy a Indie a Austrálie.
