Kirgizsko: Vládny krok k zrušeniu rozhlasovej stanice je poslednou ranou pre slobodu prejavu

Riaditeľka Amnesty International pre východnú Európu a Strednú Áziu Mary Struthersová v reakcii na správu, že úrady v Kirgizsku požiadali súd o zatvorenie národnej služby amerického vysielateľa Rádia Slobodná Európa/Rádio Liberty, Radio Azatic, uviedla:

„Zatvorenie rádia Asatik by bolo hlbokým a očividným útokom na slobodu prejavu v Kirgizsku, eskalovalo by pokračujúce represie voči novinárom a iným hlasom kritickým voči úradom. Medzinárodné spoločenstvo nemôže ignorovať hrozbu ľudských práv v Kirgizsku a musí Biškek, aby plne splnil svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv. Žiadosť o zatvorenie Rádia Azatic musí byť stiahnutá, jeho internetová stránka musí byť odblokovaná a novinári a ďalší pracovníci médií v Kirgizsku musia byť schopní pracovať bez strachu z represálií.

Zatvorenie rádia Asatik by bolo hlbokým a očividným útokom na slobodu prejavu v Kirgizsku a prispelo by k pokračujúcemu útlaku novinárov a iných hlasov kritických voči úradom.

Mary Struthers, riaditeľka Amnesty International pre východnú Európu a Strednú Áziu

Pozadie

Rádio Azatic bolo 24. januára informované o žiadosti, ktorú predložilo kirgizské ministerstvo kultúry, informácií, športu a mládeže na Leninov okresný súd v Biškeku. Žaloba má prameniť zo zverejnenia videa, ktoré vyprodukovala sesterská organizácia rádia Current Time TV, ktoré pokrývalo hraničný konflikt medzi Kirgizskom a Tadžikistanom zo septembra 2022 na sociálnych sieťach Rádia Azatic. Video údajne porušuje zákon o „masmédiách“, ktorý zakazuje propagáciu „vojny, násilia a krutosti, národnostného, ​​náboženského extrémizmu a neznášanlivosti voči iným národom a krajinám“.

V októbri 2022 to bolo uvedené ako dôvod zablokovania webovej stránky Radio Asiatic, zatiaľ čo jej bankové účty boli zmrazené podľa vnútroštátnych zákonov o praní špinavých peňazí. V decembri bol zákaz webových stránok vyhlásený ako „neurčitý“.

Za posledný rok boli v Kirgizsku opakovane prenasledovaní vládni kritici, novinári a ďalší pracovníci médií. Bolod Demiro, zakladateľ investigatívneho projektu Demirov Live, bol 23. novembra zbavený kirgizského občianstva a násilne deportovaný do Moskvy ako odveta za kritiku úradov.