V roku 2021 sa odhaduje, že 2,3 milióna prisťahovalcov z krajín mimo EÚ a približne 1,1 milióna ľudí, ktorí sa prisťahovali do krajiny mimo EÚ, bude pochádzať z EÚ.
V porovnaní s rokom 2020 údaje ukazujú významný nárast, keď do EÚ prišlo 1,9 milióna imigrantov z krajín mimo EÚ a približne 956 tisíc ľudí sa prisťahovalo z EÚ do krajiny mimo EÚ. Okrem toho sa 1,4 milióna ľudí, ktorí žili v jednej krajine EÚ, v roku 2021 presťahovalo do iného členského štátu EÚ (1,2 milióna v roku 2020).
Informácie pochádzajú z údajov o migrantoch a populáciách migrantov, ktoré dnes zverejnil Eurostat. Tento článok predstavuje výber zistení z komplexnejšieho štatisticky ilustrovaného článku.
Zdrojové množiny údajov: migr_imm1ctz a migr_pop1ctz
Odhaduje sa, že v roku 2021 bude v EÚ 5 prisťahovalcov na 1 000 ľudí. Pokiaľ ide o počet obyvateľov, Luxembursko zaznamenalo najvyššiu mieru prisťahovalectva v roku 2021 (takmer 40 prisťahovalcov na 1 000 ľudí), za ním nasledovali Malta (35) a Cyprus (27). Naproti tomu Slovensko zaznamenalo najnižšiu mieru prisťahovalectva, 1 prisťahovalectvo na 1000 obyvateľov. Po krajine nasleduje Portugalsko a Francúzsko, z ktorých každý má 5 imigrantov na 1000 ľudí.
K 1. januáru 2022 bola takmer polovica (49,4 %) Luxemburčanov narodených v zahraničí. Po tejto krajine EÚ nasleduje Malta (23,6 %) a Cyprus (22,7 %) ako členské štáty EÚ s najvyšším podielom obyvateľstva narodeného v zahraničí. Naopak, najnižší podiel bol zaznamenaný v Rumunsku (1,7 %), Poľsku (2,5 %) a Bulharsku (3,2 %).
V absolútnom vyjadrení je najväčšia populácia občanov narodených v zahraničí (z ostatných členov EÚ a krajín mimo EÚ) registrovaná v Nemecku (15,3 milióna ľudí), Francúzsku (8,7 milióna) a Španielsku (7,4 milióna).
Zdrojový súbor údajov: migr_pop3ctb
V porovnaní s tým má Luxembursko najväčšiu komunitu občanov narodených v inej krajine EÚ s 33,8 %, nasleduje Cyprus s 10,6 % a Rakúsko s 9,3 %. Belgicko a Malta zaznamenali najvyšší podiel občanov narodených v iných krajinách EÚ, a to po 7,9 %.
Poľsko a Litva, naopak, mali najmenší podiel občanov narodených v iných krajinách EÚ, len po 0,6 %. Nižšie hodnoty zaznamenali aj Bulharsko a Rumunsko, po 1,0 %.
Čo sa týka občanov narodených v krajinách mimo EÚ, najvyššie podiely boli zaznamenané na Malte (15,7 %), po ktorej nasledovalo Luxembursko (15,6 %). Za týmito dvoma členmi EÚ nasledovali Švédsko (14,9 %), Estónsko (13,1 %) a Cyprus (12,2 %). Najnižší podiel občanov nenarodených v EÚ zaznamenalo Rumunsko (0,7 %), Slovensko (1,0 %), Poľsko (1,9 %), Bulharsko (2,2 %) a Maďarsko (2,9 %).
V porovnaní s rokom 2021 (v absolútnom vyjadrení) sa počet občanov narodených v nečlenských krajinách EÚ 13 členských štátov EÚ a v roku 2022 zvýšil v krajinách EÚ (Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Slovensko, Fínsko a Švédsko), päť členov zaznamenalo opačný trend, pričom počet občanov v oboch skupinách klesol (Česká republika, Grécko, Taliansko, Lotyšsko a Rumunsko).
Pozorovali sa aj niektoré ďalšie zaujímavé trendy: v Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Cypre, Litve, Poľsku a Slovinsku sa zvýšil počet občanov nenarodených v EÚ, zatiaľ čo počet občanov narodených v iných krajinách EÚ klesol. Opak bol zaznamenaný v Chorvátsku (v oveľa menšej miere) a Portugalsku, kde sa zvýšil počet občanov narodených v iných krajinách EÚ, ale znížil sa počet obyvateľov narodených v zahraničí mimo EÚ.
