V rozľahlom severskom regióne sú už členmi NATO Nórsko, Dánsko a tri pobaltské štáty.
Brusel:
Spojenci v NATO očakávajú, že Fínsko a Švédsko v najbližších dňoch požiadajú o vstup do aliancie a čoskoro ponúknu členom, piatich veľvyslancov a úradníkov, keďže ruská invázia na Ukrajinu predstavuje serióznu revíziu európskej bezpečnosti.
Počas svojho jednoročného členstva spojenci uviedli, že zvýšia prítomnosť jednotiek v severskom regióne, uskutočnia viac vojenských cvičení a námorných hliadok v Baltskom mori a rozmiestnia americké a britské jednotky cez Fínsko a Švédsko.
Fínsko a Švédsko nebudú profitovať zo spoločného bezpečnostného pravidla NATO – útok na spojenca je útokom na všetkých –, kým rozhodnutie neschváli parlament všetkých 30 členských štátov.
V rozľahlom severskom regióne sú už členmi NATO Nórsko, Dánsko a tri pobaltské štáty.
Fínsky prezident Sauli Ninisto, ktorý má s Ruskom spoločnú hranicu 1300 km (810 míľ), oznámi svoju pozíciu vo štvrtok, čo by malo oficiálne potvrdiť rozhodnutie pripojiť sa k Helsinkám.
Očakáva sa, že švédski vládnuci sociálni demokrati v nedeľu rozhodnú, či prelomia desaťročia trvajúci odpor voči členstvu v NATO. Švédsky parlament preveruje bezpečnostnú politiku všetkými stranami, o čom má byť informovaný v piatok.
„Áno a áno: budú sa uchádzať, bude im ponúknuté členstvo,“ povedal vysoký diplomat a anonymne hovoril o tom, ako budú tieto dve severské krajiny fungovať.
„Požehnaný okamih“
„Ak nie teraz, kedy?“ Druhý veľvyslanec uviedol ruskú inváziu na Ukrajinu z 24. februára, uviedol však, že Moskva musí v rámci svojej „špeciálnej operácie“ s južným susedom poslať niekoľko vojakov, aby ju odzbrojili.
Tretí diplomat NATO súhlasil: „Toto je požehnaná chvíľa. Rusko (severské krajiny) nie sú schopné zaútočiť.“
Veľvyslanci však uviedli, že Moskva môže oznámiť presun rakiet a iných zbraní a brnení v blízkosti svojich hraníc s Fínskom.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol v stredu komentovať možnú reakciu Ruska.
„Samozrejme, pozeráme sa na všetko, čo súvisí s akciami, ktoré majú potenciál nejako veľmi opatrne zmeniť štruktúru aliancie v blízkosti našich hraníc,“ povedal. „Toto je lekcia, ktorú treba veľmi, veľmi pozorne analyzovať. Zatiaľ nie je možné nič povedať.“
Britský premiér Boris Johnson, ktorý v stredu navštívil Švédsko a Fínsko, uviedol, že sa s oboma krajinami dohodol na nových dohodách na posilnenie európskej bezpečnosti a prisľúbil podporu ich ozbrojeným silám v prípade útoku.
Johnson zopakoval, že NATO je obranná aliancia, ktorá neohrozuje ostatné krajiny.
Rusko rozhodne nesúhlasí a považuje rozšírenie NATO za priamu hrozbu pre svoju vlastnú bezpečnosť. Poznamenalo, že to bol jeden z dôvodov jej konania na Ukrajine, ktorá ašpiruje na vstup do jednodňovej aliancie.
Švédsko nedávno požiadalo USA o prísľub, že Washington posilní svoju bezpečnosť, ak Rusko pristúpi k odvete. Americká misia v NATO odmietla priamo komentovať.
„Dúfame, že ak má niektorá krajina nejaké obavy týkajúce sa obdobia medzi prihláškou do NATO a potenciálnym prístupom do aliancie, dokážeme nájsť spôsoby, ako ich riešiť,“ povedal hovorca amerického veľvyslanectva v NATO Jeff Adler.
Koaliční diplomati a predstavitelia uviedli, že ponuky pre Švédsko a Fínsko budú definitívne schválené na summite NATO v Madride 28. až 30. júna alebo pred ním.
„Nie je stanovený žiadny termín. Nebudeme čakať, kým sa čoskoro schváli madridský summit,“ povedal predstaviteľ NATO.
Niektorí veľvyslanci očakávali, že Fínsko a Švédsko požiadajú o členstvo niekoľko týždňov pred summitom v Madride, aby umožnili schválenie na summite, na ktorom sa zúčastnia lídri všetkých spojencov vrátane amerického prezidenta Joea Bidena.
Bude to plné znakov pre NATO. Na summite spojencov v Madride v roku 1997 boli Maďarsko, Poľsko a Česká republika prvýkrát pozvané, aby sa pripojili k mnohým vlnám rozširovania NATO na východ.
(Okrem názvu tento príbeh neupravoval personál NDTV a bol publikovaný z kanála syndikátu.)
