Najvyšší predstavitelia EÚ v pondelok (10. mája) povedali Európskemu parlamentu, že prvá tranža peňazí z fondu EÚ na obnovu Covit-19 by do projektu mohla ísť v júli.
V súčasnosti predložilo svoje návrhy týkajúce sa použitia finančných prostriedkov 14 z 27 členských štátov. Podpredseda Komisie Valdis Dombrovský poslancom povedal, že väčšina projektov sa blíži ku koncu a predpokladá sa, že budú predložené začiatkom júna.
Komisia má dva mesiace na vyhodnotenie týchto plánov a ich prevedenie do právnych odporúčaní Rade členských štátov, ktorá má jeden mesiac na podpísanie.
Dombrovský uviedol, že prvé plány komisie môžu byť predložené zastupiteľstvu v druhej polovici júna.
„Ak všetko pôjde podľa plánu, prvé platby by sa mohli členským štátom dostať v lete, čo sa očakáva v júli,“ uviedol pre europoslancov v komisii pre rozpočet a hospodárstvo.
Financovanie je podmienené tým, že národné parlamenty schvália právne predpisy, ktoré by zvýšili záruky rozpočtu EÚ a umožnili získavanie finančných prostriedkov komisiou EÚ na trhoch.
Domprovskij uviedol, že schválenie takzvaných „vlastných zdrojov“ v ôsmich členských štátoch stále prebieha a vyzval na ich uznanie do 1. júna.
Trhy Komisie môžu vyjsť iba jeden mesiac po ratifikácii zákona všetkými členskými štátmi. Doteraz bolo predložených 14 projektov: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko a Slovinsko.
Všetkých 27 vlád môže v tomto roku získať predbežné financovanie až 13 percent zo svojich peňazí – predtým, ako projekty hradené týmto projektom dosiahnu dohodnuté míľniky a ciele.
Dombrovský konkrétne plány nekomentoval, uviedol však, že „celkovo existuje dobrá rovnováha medzi reformami a investíciami“ a že zelené a digitálne ciele budú splnené.
Národné programy by mali zahŕňať najmenej 37 percent nákladov na opatrenia v oblasti klímy a najmenej 20 percent digitalizácie.
Ekonomický komisár Pavlo Gentoloni poslancom povedal, že členské štáty by mali preskúmať, či sa môžu držať svojich reformných a investičných plánov.
„Skutočnou výzvou je, čo sa stane, keď sa to stane,“ poznamenáva k národným plánom.
Trvalé?
Vymáhací fond v hodnote 800 miliárd EÚ sa v zásade dohodli lídri EÚ takmer pred rokom.
Gentiloni podporil reakciu EÚ na krízu rýchlo, pričom tvrdil, že Komisia už v marci zrušila rozpočtové požiadavky pre členské štáty, aby mohli rýchlejšie reagovať na hospodársky dopad epidémie.
Gentiloni hovoril o „mimoriadnej finančnej reakcii členských štátov“ a vo výsledku bol v roku 2020 zaznamenaný najnižší bankrot za posledných mnoho rokov.
Obaja komisári nevylúčili, že obnovovací fond by mohol byť vzorom pre budúce finančné nástroje.
„Implementáciu tejto funkcie sme veľmi úspešní, bude viac príležitostí na diskusie o tom, že bude k dispozícii trvalý nástroj, pravdepodobne podobnej povahy,“ uviedol Dombrovský.
„Ak tento nástroj bude fungovať a my budeme schopní prijať nové vlastné zdroje na splatenie tohto spoločného dlhu, myslím si, že môžeme viesť vážnu diskusiu o ďalších iniciatívach,“ uviedol Gentiloni.
„Čo je však dôležité pre tieto ďalšie snahy, je urobiť z toho prácu a splatiť ju novými vlastnými zdrojmi,“ uviedol.
EÚ zvažuje na financovanie dlhu nové dane z digitálneho hospodárstva, emisie CO2 alebo dovoz výrobkov vyrobených pomocou technológií náročných na emisie.
Cieľom je prijať tieto nové dane na splatenie pôžičky do 30 rokov.
