Robert Kirchhoff • Riaditeľ All Men Become Brothers

23/03/2021 – Slovenský dokument rozoberá jeho pripravovaný, nekonvenčný životopisný film o Alexandrovi Dubčekovi, „ikone socializmu s ľudskou tvárou“

Slovenský režisér-producent Robert Kirchhoff momentálne dokončuje svoj najnovší projekt, Všetci muži sa stali bratmi, ktorý bol predstavený v roku 2021 East Doc Platform (pozri správu). Porozprával sa s Cineuropa, aby prezradil viac o tomto nekonvenčnom portréte Alexander Dubček.

Cineuropa: Všetci muži sa stali bratmi rieši opastorky na „ikonu socializmu s ľudskou tvárou“ Alexandra Dubčeka, podobne ako námet vašej predchádzajúcej práce Normalizácia [+see also:
trailer
film profile]. Je to jeden z dôvodov, prečo ste sa rozhodli venovať tomuto celovečerný projekt kľúčový čs osobnosť?
Robert Kirchhoff: Verím, že oba filmy majú rozdielne postoje a žánre. Normalizácia pracuje s faktografiou a metódami investigatívneho filmu, dokonca aj s filmom noir. Alexander Dubček ožíva tak, ako mu rôzne hnutia, strany a myšlienkové smery zodpovedajú a interpretujú ho. V tom je kúzlo demystifikácie a to je to, čo majú oba filmy spoločné.

vy strieľali v Taliansku, Francúzsku, USA a Rusko, z čoho vyplýva a široký geografický rozsah. Ako urobil toto stať sa?
Geografickým a chronologickým rámcom je Dubčekov život. Kráčame v jeho stopách. Jeho otec, utopista, emigroval pred prvou svetovou vojnou do USA; Dubček vyrastal v Kirgizsku a študoval v Rusku, bol veľvyslancom v Ankare. Mal dostatok príležitostí skúmať realitu sveta. Verili v spravodlivý sociálny systém – socializmus, ako medzistupeň k prosperite a absolútnej spoločnosti. Dubček tomu veril až do svojej smrti. Veď jeho kariéra trvá takmer celé 20. storočie.

vy mať označil projekt za „prvý komplexný film o Alexandrovi Dubčekovi“, pričom váš český koproducent ho nazval „voľným portrétom a voľnou interpretáciou Dubčekových myšlienok“. Môžete upresniť formu?
Dubček vďaka svojej autentickosti právom zapadá do panteónu 60. rokov po boku Martina Luthera Kinga, Kennedyovcov, Marilyn Monroe, Willyho Brandta a ďalších. Vnútorne som sa vyhýbal žánru portrétu alebo klasického dobového životopisného filmu. Dal som si veľa práce, aby som našiel miesta a stretol postavy, ktoré by mohli a chceli rozprávať o rôznych obdobiach Dubčekovho života. Film sa teda skladá z kapitol, ktoré spolu dotvárajú skladačku Dubčekovej tváre.

Koproducent má povedal že ten film začína Dubčekovou smrťou a bude sa odvíjať obrátene, nadpis do minulosti. Môžete upresniť toto?
Toto je stále téma na zamyslenie a diskusiu. Pravda je taká, že ma viac zaujíma Dubčekov politický život ako jeho súkromný život a dokonca aj to, ako spolu súvisia. Identifikovali sme najdôležitejšie udalosti, svedkov a postavy, situácie, ktoré nás voľne vedú Dubčekovým životom až po jeho autonehodu v deň prijatia Ústavy SR, tesne pred rozpadom Československa. Dubčekovi priaznivci a politickí romantici z neho urobili najväčšieho Slováka – to musím brať do úvahy. Dalo by sa povedať, že moja metóda, točiaci sa okolo situačnej poézie, nemá ďaleko od dobovo-groteskného štýlu. Povedal by som, že k tomu máme najbližšie. Smejeme sa a trpíme zároveň. Svety utopistov a dogmatikov sa spájajú a vytvárajú Dubčeka takého, aký bol a aký je.

vy mať spomenul, že vo filme sa môžu objaviť doteraz nevídané zábery.
Tento film mal byť dokončený už pred rokom, no okolnosti tomu zabránili. Strávil som ten čas hľadaním, prezeraním archívov a ešte som to celkom neskončil. Máme teda pomerne rozsiahlu škálu rôznych druhov archívov, od písomných až po audiovizuálne. Patria sem záznamy, ktoré ešte neboli zverejnené. Za takýto rozsiahly výskum treba ďakovať aj našim odborným spolupracovníkom – historikom, ktorí sami túto tému považujú za užitočnú.

Vo filme vystupuje český filmár Karel Vachek, ktorý zomrel v decembri. Prečo ste si ho vybrali a kto ďalší bude súčasťou to?
Karel Vachek bol spolu s mnohými ďalšími zo svojej generácie Dubčekovým obdivovateľom. Spomínal ho takmer v každom filme. Dubček preňho symbolizoval politický ideál, absolútnu spoločenskú a umeleckú slobodu, ktorá nastala síce krátko, ale nezabudnuteľne, v roku 1968. Dôsledky však boli hrozné. Je to podobné ako Bohumil Hrabal, Heinz Fischer, Romano Prodi, Umberto Eco či Michail Gorbačov. Dubček vplýval na týchto ľudí už len svojou bytosťou. Stelesňoval „autentickú ľudskosť“, istý ideál čistoty.

Váš film taktiež má a metatextovej úrovni so zákulisím zábery z pripravovaného miniseriálu o Dubčekovi. Prečo ste sa rozhodli zakomponovať tento rozmer filmu vo filme?
Producent Andrej Antonio Leca pripravuje projekt tzv Ľudská tvár roky. Je to skutočne mimoriadne ambiciózny film alebo miniséria. Dubček mu učaroval natoľko, že sa snaží o medzinárodný koprodukčný projekt s hviezdnym hereckým obsadením v réžii legendárneho Lordan Zafranovič. Začalo ma to zaujímať ako možný motív pre môj film. Vrstvenie rôznych subžánrov mi prináša akúsi radosť a slobodu, keďže otvára formu. Ide o zvláštny prípad paradoxu, keď postava Alexandra Dubčeka vystupuje na rôznych miestach ako predmet uctievania aj zatratenia.