Technológie

Česká a slovenská spravodajská správa o Číne

Zdroj: FLICRK

Slovenská informačná služba zverejnila 1. decembra 2021 odtajnenú časť Výročnej správy SIS za rok 2020.[1] Prednesené bolo počas neverejnej časti schôdze pléna NR SR. Správa pozostáva zo siedmich kapitol.

V časti venovanej ekonomike slovenskí predstavitelia poukazujú na rastúci globálny ekonomický vplyv Číny a jej asertívnu zahraničnú hospodársku politiku. Skúmali aj potenciálne dôsledky tohto vplyvu na Slovensku.

Číne sa venovala väčšia pozornosť v kapitole o bezpečnosti. Podľa Slovenska sú čínske spravodajské služby čoraz aktívnejšie, ako sa uvádza v časti „protišpionážna obrana“ správy. Na presadzovanie svojich záujmov v zahraničí využívajú celospoločenský prístup, kde na presadzovaní záujmov Číny spolupracujú všetky sektory čínskej vlády, podnikania a kultúry. Dôležitú úlohu zohrávajú imigranti, ktorí prenikajú do kľúčových odvetví Slovenska. Jej členovia sa okrem iného podieľali na zabezpečovaní zdravotníckych zásob z Číny na Slovensko a snažili sa využiť situáciu na nadviazanie kontaktov s predstaviteľmi novej vlády.

Podľa spravodajskej služby SR pokračovalo lobistické úsilie o podporu zapojenia čínskych telekomunikačných spoločností do budovania 5G sietí na Slovensku. Čínske technologické spoločnosti pokračovali vo svojom úsilí preniknúť do dôležitých trhových centier, a to aj v technologickom sektore, ktorý je schopný dátového toku a komunikácie alebo sledovania vesmíru a pohybu ľudí. Bolo oznámené, že sa pripraví zákon na monitorovanie zahraničných investícií a SIS sa bude podieľať na jeho tvorbe. Čína sa pri tejto príležitosti nespomína, ale dá sa predpokladať, že návrh zákona bude pripravený s ohľadom na túto krajinu.

Divízia pre hybridné hrozby pokračovala vo svojom úsilí ovplyvňovať čínsku verejnú mienku, šíriť propagandu a vytvárať pozitívny obraz Číny. Niektorí jednotlivci a organizácie konali na podporu Pekingu a snažili sa neutralizovať negatívne mediálne pokrytie ČĽR v dôsledku vypuknutia pandémie Covid-19. Sú uvedené nesprávne informačné operácie. Odkedy sa pandémia začala šíriť v Európe, rôzne pročínske médiá propagovali účinnosť prísnych bezpečnostných opatrení zavedených v ČĽR. Okrem toho bola čínska lekárska pomoc opakovane pripomenutá európskym krajinám údajne postihnutým nečinnosťou inštitúcií EÚ.

READ  Chyba Overwatch 2 núti niektorých hráčov kupovať skiny

Čína bola uvedená ako posledná v kategórii „Vonkajšia bezpečnosť“ v podkategórii „Krízové ​​a konfliktné oblasti“. Uviedla, že Čína je monitorovaná SIS ako rastúca mocnosť s globálnymi ambíciami, ktorá sa snaží ovplyvňovať dianie v Európe a podkopávať euroatlantickú bezpečnostnú architektúru. Slovenské spravodajské služby tiež monitorujú vývoj v Číne, aby zistili, či koronavírus, ktorý spôsobil pandémiu COVID-19, nepochádza z Číny.

Aj slovenské vojenské spravodajstvo zaradilo Čínu do svojej výročnej správy.[2] Matej Šimalčík, analytik MapInfluenCE a člen China Watchers v strednej a východnej Európe (CHOICE), poznamenáva, že je to prvýkrát, čo vojenská rozviedka vo svojom výročnom dokumente priamo odkazuje na ČĽR. Pre porovnanie, SIS to robí už tri roky.[3]

Čína je tiež spomenutá (spolu s Ruskom) v kapitole „Činnosť zahraničných spravodajských služieb“. Podľa slovenskej vojenskej rozviedky sa čínski agenti snažia preniknúť na ministerstvo obrany, aby sa dostali k utajovaným skutočnostiam. Sú tiež aktívni v oblasti priemyselnej inteligencie, kopírujú vybrané produkty a potom ich vyrábajú pod vlastnou značkou.

Čína je tiež zaradená do kategórie „Nezákonný obchod s výrobkami obrany“. ČĽR je otvorene uvedená medzi Ruskom a Spojenými arabskými emirátmi ako vývozná destinácia pre elektronické, telekomunikačné a signalizačné zariadenia a softvér.

Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) zverejnila koncom novembra 2021 výročnú správu Bezpečnostnej informačnej služby za rok 2020.[4] Samostatná podkapitola je venovaná Číne (po Rusku a pred Iránom) v kapitole „Spravodajská a podvratná činnosť zameraná na Českú republiku“. Podľa českej kontrarozviedky Čína predstavuje komplexnú a rastúcu spravodajskú hrozbu. Špecifikovať, kto je čínsky spravodajský dôstojník, je zastarané, pretože každý čínsky občan je zo zákona povinný podporovať čínske spravodajské služby. To platí aj pre firmy a organizácie. Odmietnutie môže mať pre nich vážne následky.

Napriek obmedzeniam letov a pohybu v Českej republike pôsobili čínske spravodajské služby najmä pod diplomatickým a novinárskym krytím. Boli veľmi aktívni v oblasti politického a vedecko-technického spravodajstva. Čínska rozviedka pôsobí prostredníctvom intenzívnych informačných operácií v českých vzdelávacích inštitúciách. Je pozoruhodné, že vplyv je aj v politike. Predstavitelia čínskych spravodajských služieb boli veľmi úspešní v budovaní vzťahov s politicky aktívnymi (alebo vplyvnými) ľuďmi bez ohľadu na ideologické názory.

Bolo prijatých niekoľko opatrení s cieľom presunúť vinu za pandémiu COVID-19 na Západ a podkopať politické a ekonomické vzťahy medzi Českou republikou a Taiwanom. V rámci týchto aktivít hľadali spravodajskí dôstojníci, diplomati a členovia straníckych organizácií spôsoby ovplyvňovania verejnej mienky s cieľom šírenia čínskej propagandy. Vytvorili tiež pozitívny obraz o ČĽR. Taktiež spravodajské služby ovplyvňovali obsah, ktorý sa objavil v médiách.

V poslednom odseku tejto kapitoly bola uvedená iniciatíva „Made in China 2025“, v rámci ktorej Čína pokračovala vo svojom úsilí získať pokročilé technológie a súvisiace know-how zo zahraničia, vrátane Českej republiky. Podľa českej kontrarozviedky sa Peking snaží získať nové technológie vrátane robotiky a autonómnych systémov, výroby 3D tlače a nanotechnológií. Čínske firmy sa tiež snažia získať záujemcov z českých firiem a presunúť výrobu do Číny. Čína sa v nasledujúcich častiach správy nespomína. Zaujímavé je, že čínske kybernetické útoky, o ktorých sa okrem iného hovorilo v predchádzajúcej správe, neboli riešené.

Aktivity čínskych spravodajských služieb pozorne sledujú aj Slovensko a Česká republika a ďalšie krajiny v regióne. Povedomie o nebezpečenstvách, ktoré vychádzajú z Pekingu, rastie, čo sa odráža v správach spravodajských a kontrarozviednych agentúr. Možno identifikovať sériu aktivít čínskych spravodajských služieb: presadzovanie dobrého imidžu Číny, využívanie migrantov na svoje aktivity, lobing – hlavne v technologických firmách – dezinformácie a šírenie, pokusy o podkopávanie dobrého mena Európskej únie, priemyselná špionáž, pokusy o získanie tajných/utajovaných informácií v záujme štátu, pokusy o prevzatie spriaznených spoločností, nákup tovaru s dvojakým použitím, pôsobenie v akademických inštitúciách, ovplyvňovanie politikov a iných vplyvných osôb, ako aj namáhanie vzťahov s Taiwanom. Toto určite nie je uzavretý zoznam. Spravodajské agentúry oboch krajín uviedli len tie najdôležitejšie. Je čoraz bežnejšie uvádzať ČĽR na základe hrozieb spojených s Ruskou federáciou, čo je iná ako situácia spred niekoľkých rokov. Správa navyše obsahuje morálku pre štáty V4, nie však výlučne. Podobné techniky a operácie sa používajú aj v iných častiach sveta.

READ  Zmeňte hodnotenie hry Borderlands 3: Director's cut evidentne „error“

[1] https://www.sis.gov.sk/for-you/sis-annual-report.html

[2] https://vs.mosr.sk/documents/sprava_o_cinnosti_vs_2020_eng.pdf

[3] https://twitter.com/MatejSimalcik/status/1466392970379374604

[4] https://www.bis.cz/annual-reports/annual-report-of-the-security-information-service-for-2020-a290d510.html

Podpor nás

Ak považujete obsah vytvorený tímom Varšavského inštitútu za užitočný, podporte naše kroky. Dary od súkromných osôb sú nevyhnutné na pokračovanie našej práce. podpora

Tento článok je súčasťou projektu „Úloha a vplyv Čínskej ľudovej republiky vo Vyšehradskej skupine krajín“ sponzorovaného Medzinárodným vyšehradským fondom.

Related Articles

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button
Close
Close