Slovenská krajne pravicová strana ĽSNS: zachránená jej vnímanou irelevantnosťou

Dopyt vytvára ponuku

Jilinku, ktorý krátko po svojom nástupe do funkcie v decembri 2020 zdvihol obočie svojim krokom k zrušeniu špeciálneho protiteroristického oddelenia na špeciálnej prokuratúre, parlament zvolil 132 hlasmi vrátane poslancov ĽSNS, hoci neboli žiadne otázky. Korelácia medzi dvoma výsledkami.

Rozhodnutie Žiliny nerozpustiť stranu podľa Mechesnyka využije Kotleba vo svojom politickom marketingu.

V minulosti politici zo všetkých častí politického spektra politicky legitimizovali ĽSNS, keď sa im to hodilo. Líder SNS Andrej Danko, šéf Smeru Robert Fico a šéf OĽaNO Igor Matovič pri hľadaní hlasov v parlamente našli spôsob, ako sa dohodnúť s ĽSNS.

Figo si potriasol rukou, keď parlament rozhodoval, či schváli jeho žiadosť o vyšetrovaciu väzbu po tom, čo ho podporili poslanci ĽSNS. Matovič poďakoval aj poslancom ĽSNS po úspešnom hlasovaní o rodinných prídavkoch koncom mesiaca.

„Som hrdý na každého jedného z nich,“ povedal Matovič v parlamente. „Môžete ich nazývať fašistami ako chcete.“

Počas súčasnej vládnej krízy sa však viacerí koaliční poslanci, vrátane niektorých z Matovičovej vlastnej strany OĽaNO, vyjadrili, že už nechcú s ĽSNS voliť ani s ňou nijako spolupracovať. Niektorí poslanci OĽaNO a Za Ludí odmietli podporiť koalíciu, ktorá by sa musela spoliehať na hlasy krajnej pravice.

Výsledkom je, že v poslednej dobe sa medzi slovenskou verejnosťou vedie krátka, no búrlivá diskusia o tom, koho treba považovať za fašistu, pričom politici ponúkajú svoje názory aj napriek tomu, že nemajú v tejto veci žiadne odborné znalosti.

Pre expertov na extrémizmus je kandidatúra ĽSNS do parlamentu obrovská červená vlajka. Nedávna minulosť na Slovensku, v Európe a mimo nej však poskytla mnoho príkladov toho, ako sa krajná pravica mení a ako sa fašistické naratívy dostávajú do hlavného prúdu. Muži v uniformách z druhej svetovej vojny nepredstavujú len hrozbu.

Nociar hovorí, že rozpustenie ĽSNS do istej miery pomôže odstrániť extrémistické a krajne pravicové prvky zo slovenskej politickej scény, no vždy bolo len fantáziou, že zákaz jednej strany problém úplne vyrieši.

„Kým bude spoločenský dopyt po takejto politike, vždy bude aj politická ponuka,“ povzdychne si.