Slovensko prestalo poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine

V rámci výrazného posunu vo svojej zahraničnej politike Slovensko oznámilo, že nebude dodávať vojenskú techniku ​​na Ukrajinu s odvolaním sa na nedostatok zásob. Rozhodnutie oznámil slovenský minister zahraničných vecí Juraj Planar počas stretnutia s nemeckou ministerkou zahraničných vecí Annalenou Baerbach v Berlíne 11. októbra. Hoci Slovensko neposkytne dodatočnú vojenskú techniku, zaviazalo sa poskytovať iné formy pomoci, ako je humanitárna pomoc a úsilie o odmínovanie, čím sa stala stredobodom jeho prístupu k podpore Ukrajiny počas jej prebiehajúcej vojny s Ruskom.

Jednoznačne sa vyjadril minister zahraničných vecí Blanár, ktorý trval na tom, že Slovensko v rámci vojenských dodávok Ukrajine „nemá čo ponúknuť“. Blanár podľa správ miestnych médií zopakoval, že stanovisko Slovenska je konzistentné a jasné: na Ukrajinu nebudú posielať zbrane z jej zásob. Neznamená to však úplné zastavenie slovenskej podpory Ukrajine, keďže Bratislava súhlasila s rozšírením angažovanosti v nevojenských kapacitách.

Jednou z hlavných iniciatív, ktoré Slovensko podporuje, je rozšírenie vojenskej opravárenskej základne v Mykhailos pri ukrajinských hraniciach. Zariadenie, ktoré začalo svoju činnosť koncom roka 2022, využívajú predovšetkým nemecké spoločnosti na opravu vojenskej techniky dodávanej na Ukrajinu. Opravárenská základňa sa stala dôležitým uzlom pri udržiavaní funkčnosti hardvéru nasadzovaného spojencami NATO. Nemecko financuje opravy, zatiaľ čo Slovensko poskytuje logistickú podporu a fyzické zázemie. Plánovaná expanzia tiež podčiarkuje ochotu Bratislavy nepriamo prispieť k bezpečnostnému úsiliu Ukrajiny, aj keď zastaví dodávky zbraní.

Spolu s logistickou podporou sa Slovensko zaviazalo poskytovať Ukrajine aj humanitárnu pomoc, najmä v oblasti pomoci a odmínovania. Minister zahraničných vecí Blanár zdôraznil, že Slovensko sa síce zdržalo poskytovania vojenských dodávok, no podporuje „všetky mierové riešenia“ prebiehajúceho konfliktu. Táto humanitárna úloha je kritická, keďže veľké časti Ukrajiny sú naďalej spustošené vojnou a civilisti naliehavo potrebujú pomoc.

Najmä plánované zapojenie Slovenska do úsilia o odmínovanie zdôrazňuje jeho odhodlanie pomôcť Ukrajine zotaviť sa z vojnového pustošenia. Nášľapné míny a nevybuchnutá munícia predstavujú značné riziko pre vojenský personál aj civilné obyvateľstvo a často spôsobujú, že veľké oblasti sú neobývateľné. Podpora Slovenska v tomto smere bude zohrávať dôležitú úlohu pri zmierňovaní týchto rizík a umožnení návratu normálneho života do postihnutých oblastí na Ukrajine.

Rozhodnutie Slovenska zmraziť vývoz zbraní je súčasťou širšej politickej zmeny, ktorá sa začala v roku 2023 zvolením premiéra Roberta Fica a jeho strany Smar-SD. Fico od nástupu do funkcie zaujal výrazne odlišný prístup v porovnaní s prístupom ku konfliktu na Ukrajine. Priekopníci požadovali skôr diplomatické riešenie ako pokračovanie vojenskej účasti. Zdôraznil potrebu obnoviť politické a hospodárske vzťahy s Ruskom, keď sa konflikt skončí, pričom argumentoval, že EÚ aj Rusko sú od seba závislé, pokiaľ ide o dlhodobú stabilitu a prosperitu.

Fico dlhodobo kritizuje západnú vojenskú pomoc Ukrajine a varuje, že poskytnutie zbraní by mohlo konflikt ešte zhoršiť. V súlade so svojimi komentármi sľúbil, že zablokuje akýkoľvek pokus o integráciu Ukrajiny do NATO, čo naznačuje, že takýto krok by vyvolal širšiu svetovú vojnu. Tento postoj je v príkrom rozpore s politikou predchádzajúcej slovenskej vlády, ktorá aktívne prispievala vojenskou technikou na Ukrajinu v počiatočných fázach konfliktu.

Predchádzajúce vedenie Slovenska za premiérov Eduarda Hegera a jeho predchodcu poskytlo Ukrajine významnú vojenskú pomoc vrátane stíhačiek MiG-29 a systémov protivzdušnej obrany S-300. Tieto prostriedky sú rozhodujúce pre obranu Ukrajiny proti ruským vzdušným a raketovým schopnostiam. Táto politika však vyvolala ostrú kritiku zo strany súčasnej administratívy, pričom minister obrany Robert Kaliňák označil transfery zbraní za „vysoko nezodpovedné“ rozhodnutia bývalej vlády. Argumentoval, že vybavenie zaslané na Ukrajinu bolo životne dôležité pre národnú bezpečnosť Slovenska, pričom uviedol, že predchádzajúca administratíva konala neuvážene pri podkopávaní bezpečnosti krajiny.

Pod kontrolou je aj zákonnosť týchto transferov zbraní. V marci 2023 dočasná vláda Slovenska na čele s Eduardom Hegerom schválila dodávku 13 stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Rozhodnutie však bolo unáhlené, čo vyvolalo obavy, že vláda pravdepodobne porušila zákonné postupy. Štátny tajomník ministra obrany SR Igor Melichar uviedol, že vývozom lietadiel mohlo dôjsť k porušeniu slovenských zákonov. V dôsledku toho súčasná vláda pod vedením Figa nariadila zákonnú kontrolu dodávok zbraní, aby sa posúdilo, či nedošlo k nejakému previneniu.

Debata o úlohe Slovenska pri podpore Ukrajiny odráža širšie obavy v rámci krajiny o národnú bezpečnosť a medzinárodnú zodpovednosť. Na jednej strane je Slovensko členom NATO a Európskej únie, pričom obe výrazne podporovali obranu Ukrajiny pred ruskou agresiou. Na druhej strane aj Slovensko, podobne ako mnohé krajiny, čelí realite obmedzených vojenských zdrojov a musí uprednostňovať vlastné bezpečnostné potreby.

Administratíva premiéra Fica kráča po tenkej línii, keď vyvažuje záväzky Slovenska voči spojencom s potrebou chrániť vlastnú národnú bezpečnosť Slovenska. Zameraním sa na humanitárnu pomoc a logistickú podporu vláda našla spôsob, ako pokračovať v pomoci Ukrajine bez toho, aby ohrozila jej vojenské zásoby.

Rozhodnutie Slovenska zastaviť dodávky zbraní na Ukrajinu znamená významný posun v jeho prístupe k prebiehajúcemu konfliktu. S vyčerpanými zásobami a obavami o národnú bezpečnosť sa Bratislava rozhodla prispieť k vojnovému úsiliu nevojenskými spôsobmi, vrátane rozšírenia vojenskej opravárenskej základne a poskytovania humanitárnej pomoci. Nové vedenie Slovenska pod vedením premiéra Roberta Fica zároveň presadzuje diplomatické riešenie vojny a budúce obnovenie vzťahov s Ruskom.

Tento posun v politike poukazuje na výzvy, ktorým čelia európske krajiny, keď vyvažujú svoje vlastné strategické záujmy pri podpore Ukrajiny. Keď sa Slovensko stiahne z priamej vojenskej angažovanosti, jeho budúcu úlohu v konflikte budú naďalej formovať domáce a medzinárodné tlaky.

pozícia Slovensko prestalo poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine sa objavil ako prvý BLiTZ.