Vedúci predstavitelia EÚ vo štvrtok (21. októbra) vyzvali na „ambicióznu globálnu reakciu na zmenu klímy“ s cieľom dosiahnuť 1,5-stupňovú hranicu globálneho otepľovania pred dlho očakávanou konferenciou o klíme COP26 v Škótsku koncom tohto mesiaca.
Správa prichádza po tom, čo výskumníci OSN dospeli k záveru, že globálne zvýšenie produkcie uhlia, ropy a plynu do roku 2030 by bolo v rozpore s Parížskou dohodou z roku 2015.
„Stále je čas obmedziť dlhodobé globálne otepľovanie na 1,5 stupňa, ale táto možnosť sa rýchlo uzatvára,“ varovala v stredu výkonná riaditeľka Programu OSN pre životné prostredie Inger Andersonová.
Vedci, ktorí študovali plány výroby fosílnych palív v 15 veľkých ekonomikách, tvrdia, že do roku 2030 bude na kontrolu globálneho otepľovania o 1,5 stupňa potrebných 57 percent ropy a 71 percent plynu viac, ako je potrebné. .
Medzi krajiny analyzované v správe patria Austrália, Brazília, Kanada, Čína, Nemecko, India, Nórsko, Rusko a Spojené kráľovstvo.
Členské štáty EÚ sú rozdelené, pokiaľ ide o úlohu plynu pri znižovaní emisií, ale jeho nedávny nárast cien odhalil energetickú závislosť a geopolitické napätie, čo podnietilo predstaviteľov EÚ k rýchlejšiemu prechodu na obnoviteľnú energiu.
Vedci OSN však trvali na tom, že pokračujúce dlhodobé globálne rozširovanie produkcie plynu je v rozpore s teplotnými limitmi Parížskej dohody.
Vedenie G20?
Lídri EÚ na samite vyzvali rozvinuté krajiny, aby zvýšili svoj podiel na financovaní zmeny klímy a poskytli dlhodobý záväzok vo výške 100 miliárd USD (85 miliárd EUR) ročne na pomoc chudobnejším krajinám vyrovnať sa so zmenou klímy.
EÚ prispieva ,2 21,2 mld. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však nedávno oznámila dodatočné 4 miliardy na financovanie zmeny klímy na roky 2021-2027.
V rámci rezolúcie prijatej vo štvrtok zákonodarcovia EÚ odporúčajú, aby bol finančný plán, ktorý popisuje príspevok každej rozvinutej krajiny, schválený s cieľom „zabezpečiť, aby sa prísľuby premenili na činy“.
Od roku 2025 by mali začať prispievať aj rozvíjajúce sa ekonomiky, dodali.
Poslanci okrem toho vyzvali na postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá v EÚ do roku 2025 a vyzvali ostatné krajiny, aby ich nasledovali.
„Aj po prísľube postupného zrušenia dotácií na fosílne palivá členovia G20 stále prispievajú najmenej trikrát viac medzinárodnými verejnými prostriedkami na čistú energiu pre fosílne palivá,“ povedal europoslanec za zelené holandské Bas Eickhout.
Európsky parlament vo svojom stanovisku vyzval krajiny G20, aby prevzali vedúcu úlohu v celosvetových opatreniach a aby Čína zvýšila svoje klimatické ambície stať sa druhou najväčšou svetovou ekonomikou a najväčším producentom skleníkových plynov.
Takmer 200 krajín sa stretne v Glasgowe, aby predstavili nové plány na zníženie emisií. Po oneskorení kvôli infekcii Govt-19 sa COP26 uskutoční od 31. októbra do 12. novembra.
Belgicko, Dánsko, Lotyšsko, Švédsko, Estónsko a Írsko vyzvali krajiny G20, aby počas COP26 vyslali „jasný signál“, že si plne uvedomujú svoju zodpovednosť v boji proti klimatickým zmenám.
„Musíme vyslať signál tým, ktorí sú v čele klimatickej krízy, že medzinárodné spoločenstvo stojí pri nich,“ uviedli v otvorenom liste.
Producentská lobby
Medzitým uniknuté dokumenty vo štvrtok odhalili, ako sú niektoré kľúčové krajiny vyrábajúce fosílne palivá a produkty z hovädzieho mäsa nútené oslabiť kľúčovú správu OSN – potrebnú na poskytnutie vedeckého základu pre klimatické zmeny v medzinárodných rozhovoroch.
Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) vydáva každých šesť rokov správu s cieľom zhromaždiť najlepšie vedecké dôkazy o tom, ako najlepšie reagovať na globálne otepľovanie a zmenu klímy.
Posledná, vydaná v auguste, predstavuje kľúčový vstupný bod pre nadchádzajúce rokovania o COP26.
Saudská Arábia a Austrália boli proti pravidlám pre postupné vypúšťanie fosílnych palív, pričom argumentovali v prospech vznikajúcich technológií, ako je zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS). Informovala o tom BBC.
Argentína a Brazília medzitým odmietli názor, že hovädzie mäso je potravinou s vysokým obsahom uhlíka.
A krajiny východnej Európy vrátane Českej republiky, Poľska a Slovenska argumentovali v prospech uznania úlohy jadrovej energie v boji proti klimatickým zmenám.
Celkovo 10 krajín EÚ na čele s Francúzskom verejne vyjadrilo svoju podporu uznaniu jadrovej energie ako nízkouhlíkového zdroja energie.
Krajiny môžu správu komentovať, ale vedci nemajú povinnosť sa ňou zaoberať.
Jedlo blbeček. Introvert. Spisovateľ. Profesionálny tvorca. Príjemný praktizujúci pri alkohole. Extrémny webový expert.
