Je to určite malý detail, ale Turecko musí dohodu najskôr ratifikovať. Potom, ak chce byť naozaj aktívny na Svalbarde, nakreslí mapu. Pri pohľade na posledné dva štáty, ktoré sa stali členmi dohody (Severná Kórea (áno!) a Slovensko), mali z hľadiska ekonomickej aktivity rovnaké ambície ako Turecko.
Od roku 2016 a 2017 však neprejavili žiadnu angažovanosť v regióne.
Turecko posilňuje svoje politické vzťahy s Ruskom. Najmä keď ruská invázia na Ukrajinu zmenila geopolitickú dynamiku, zmenilo sa a upevnilo priateľstvo Erdogana a Putina ako blízkych priateľov. Ankara ukazuje svoju zmiešanú politiku aj v tejto veci.
Predáva zbrane Ukrajine, aby zaútočila na Rusko, ale tiež vedie obilnú diplomaciu s Moskvou, čím ukazuje svoju ľudovú identitu.
Turecko je fyzicky ďaleko od Arktídy aj od Svalbardu. Podieľať sa na tamojších ekonomických aktivitách či dodávať odtiaľ suroviny do Turecka sa nezdá logisticky jednoduché. V tomto modeli 7+1, kde sú vzťahy napäté, by však mohlo byť zaujímavé vidieť, že sa ruský spojenec Turecko stane členom Svalbardskej zmluvy.
Ak dôjde k sporu medzi Ruskom a Nórskom o Svalbard, Erdogan (ak je stále pri moci) sa odváži využiť túto príležitosť a vystupovať ako sprostredkovateľ. Erdoganov domáci sebaobraz podporovaný jeho úlohou sprostredkovateľa sa dobre predáva vo všetkých irelevantných regiónoch. Svalbard by tiež mohol byť pre Turecko obchvatom, aby opäť zaklopalo na dvere Arktickej rady.
