Americkí šéfovia sú od osemdesiatych rokov bohatí sedemkrát a priemerní ľudia sú chudobnejší
Odmeny šéfov najväčších amerických spoločností obchodovaných na burze rastú oveľa rýchlejšie ako akcie týchto spoločností.
Môže im však závidieť najmä obyčajný Američan, ktorý bol od roku 1980 skutočne chudobný, zatiaľ čo odmeňovanie riaditeľov bolo odvtedy sedemnásobné.
Podľa správy USA generálny riaditeľ USA v minulom roku dosiahol v priemere 21,3 milióna dolárov ročne Inštitút pre hospodársku politikuktorá sa zaoberá nerovnosťou.
Rýchly medziročný nárast o 14 percent pre vedúcich pracovníkov spoločností je spôsobený rastúcimi cenami akcií a tiež výnosmi akciových opcií. Ich celková odmena závisí až na troch štvrtinách cien akcií. Rok čo rok sa výkonní riaditelia v minulom roku zlepšili o 2,6 milióna na 21,3 milióna dolárov.
Praskla bublina dot-com
Úroveň odmien sa tak veľmi priblížila historickým rekordom z roku 2000. V tom čase bol svet na vrchole internetovej horúčky, keď boli masy investorov poháňané nádejami na závratný rast podielov technologických spoločností.
Na konci tohto roka sa však táto bublina nazýva prasknutie bubliny typu „dot-com“, po ktorej nasledujú bankroty a veľká triezvosť.
Ešte odvážnejšie sú dnes platy amerických šéfov v porovnaní s bežnými pracovníkmi v národnom hospodárstve.
Kým v roku 1965 dosahovali 21-násobok priemerných miezd v hospodárstve, v roku 2018 dostali manažéri 293-krát viac a v minulom roku 320-krát viac ako priemerní pracovníci.
Odmeny sú nadhodnotené
Ako vyplýva z analýzy, odmeňovanie riaditeľov spoločností je nadhodnotené z dôvodu zvýšenia podielov spoločností na burze. Kým 350 prieskumných spoločností S&P od roku 1978 vzrástlo v priemere o 741 percent, odmena za „generálov“ sa zároveň zvýšila o 1 167 percent.
Otváracie nožnice
Počas tejto doby sa nielen nožnicové mzdy výrazne rozšírili medzi najbohatší a priemerný počet obyvateľov, ale aj riaditelia spoločností unikli vrcholovému manažmentu, ktorý sa od roku 1978 zlepšil o 337 percent. Najhoršie z nich je opäť priemerná pracovná sila, ktorá má za 42 rokov sa zlepšil iba o 13,7%. A v skutočnosti to znamená, že ak vezmeme do úvahy infláciu, v skutočnosti sa ochudobnila.
Tento trend pokračoval aj v poslednom desaťročí. Od roku 2009, od vypuknutia hypotekárnej krízy hypoték v USA, sa odmena generálneho riaditeľa zvýšila o 105,1%, ale platy bežných zamestnancov vzrástli iba o 7,6%. Ich pripísané odmeny už odzrkadľujú výhody.
Odmeny sú vyjadrením moci
Analýza tvrdí, že odmeňovanie generálnych riaditeľov nie je odrazom vyššej produktivity práce ekonomických elít, ale skôr vyjadrením ich moci nad určovaním ich vlastných odmien. Výsledkom je, že z toho majú úžitok aj skupiny s vysokými príjmami, ale nie 90 percent bežnej pracovnej sily.
Podľa štúdie je možné riešenie na politickej úrovni a mohlo by zahŕňať opatrenia, ako je zvýšenie dane z príjmu pre najbohatších alebo zvýšenie dane z príjmu právnických osôb v spoločnostiach, kde bude väčší rozdiel medzi odmeňovaním riaditeľov a platmi bežných zamestnancov.
Ďalším možným nástrojom je posilnenie kontrolného mechanizmu a rozhodovanie o odmeňovaní šéfov akcionármi.
Vedenie dodáva viac seba samého
Podľa ekonóma investičnej spoločnosti BH Securities, Štefana Škrečka, aj napriek odlišnej metodike podobných analýz je badateľný trend, keď medzi vrcholovým manažmentom a bežnými zamestnancami existuje výrazné rozšírenie nožníc.
Podľa neho vedenie dodáva sám viac, pretože výrazný nárast niekoľkých jednotlivcov sa prejaví v mzdových nákladoch menej ako mierny nárast mnohých bežných zamestnancov. Rolu však zohráva aj globalizácia.
„Kvôli globalizácii sa nožnice na odmeňovanie začali rozvíjať. V prípade, že zamestnanci boli príliš drahí, vedenie spoločnosti presunulo výrobu do zahraničia. Na najnižších pozíciách došlo k relatívne miernemu nárastu. V minulosti boli ekonomickí migranti ochotní pracovať za nižšie mzdy ako domáce obyvateľstvo, čím brzdili rast miezd na bežných pozíciách, ale to sa nedá povedať o vrcholovom manažmente, kde len malá časť ekonomických migrantov bojovala proti„vysvetlil.
