Bombardovanie prišlo v čase, keď Rusko spustilo rozsiahle nálety na Ukrajinu a okamžite vyvolalo obavy a zmätok, či Rusko rozšíri vojnu, ktorú proti Ukrajine začalo vo februári, čím by mohlo do konfliktu vtiahnuť NATO.
Traja americkí predstavitelia však uviedli, že predbežné hodnotenia naznačujú, že bola vypálená na prichádzajúcu ruskú raketu ukrajinskými silami, a Biden povedal, že je nepravdepodobné, že by bola odpálená z Ruska. Hlavný hovorca NATO Ona Lungescu označil bombardovanie za „nešťastný incident“.
Poľsko v utorok neskoro večer oznámilo, že zvažuje zvolanie mimoriadnych konzultácií podľa článku 4 zakladajúcej zmluvy NATO, ktorý takéto rozhovory stanovuje, ak sa jeden z 30 spojencov domnieva, že jeho územie by mohlo byť ohrozené. Na stredajšom stretnutí sa však bod 4 nezdal byť návrhom.
Zatiaľ čo kľúčové otázky zostávajú nezodpovedané, pevné vyhlásenie podpory Ukrajine a poľskému vyšetrovaniu do značnej miery odrážalo spoločné vyhlásenie lídrov NATO a G7 zo stredajšieho ranného stretnutia.
„Ponúkame našu plnú podporu a pomoc prebiehajúcemu vyšetrovaniu Poľska. Súhlasíme, že zostaneme v úzkom kontakte, aby sme určili vhodné ďalšie kroky, keďže vyšetrovanie pokračuje,“ uviedli lídri na margo rokovaní G20 v Indonézii.
„Opätovne potvrdzujeme našu pevnú podporu Ukrajine a ukrajinskému ľudu tvárou v tvár pokračujúcej ruskej agresii a našu pokračujúcu pripravenosť brať Rusko na zodpovednosť za jeho drzé útoky na ukrajinské komunity,“ uviedli.
Odkedy prezident Vladimir Putin nariadil ruským jednotkám vstup na Ukrajinu, NATO sa snaží vyhnúť tomu, aby bolo zatiahnuté do širšej vojny.
Najväčšia bezpečnostná aliancia na svete odmietla vyslať vojakov na Ukrajinu a odmietla požiadavky Kyjeva na stráženie bezletovej zóny nad jej mestami, čo od spojencov vyžaduje, aby zostrelili ruské bojové lietadlá alebo zaútočili na systémy protivzdušnej obrany na ruskom území.
Zatiaľ čo členské štáty NATO poskytujú určité zbrane a inú podporu, NATO nie je organizáciou. Vojenská aliancia sa zamerala na budovanie svojich síl, aby zabránila proputinovským cieľom v členských štátoch v blízkosti hraníc Ruska a Ukrajiny.
Po tom, čo Rusko vo februári napadlo Ukrajinu, Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko spustili mimoriadne konzultácie podľa článku 4. Tie sa spúšťajú, „keď je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť ktorejkoľvek strany (NATO).
V prípade, že sa Poľsko považuje za napadnuté, vláda vo Varšave spolu so svojimi spojencami sa môže odvolať na článok 5 Washingtonskej zmluvy až po týchto konzultáciách a iných stretnutiach. Táto klauzula o kolektívnej obrane vyžaduje, aby každý člen 30-národnej vojenskej aliancie prišiel na pomoc každému napadnutému spojencovi.
Oddiel 5 bol doteraz použitý iba raz; USA po útokoch z 11. septembra. NATO a jeho medzinárodní partneri sú už takmer dve desaťročia nasadení v Afganistane v bezpečnostnej operácii s cieľom odstaviť Taliban od moci.
V prípade Ruska vyzbrojeného jadrovými zbraňami by jeho implementácia bola len poslednou možnosťou.
