Po celoštátnych voľbách 2. apríla 2022 by sa mal súčasný Victor Orban stať maďarským premiérom už štvrté funkčné obdobie po sebe.
Orban je často vykresľovaný ako najrozdeľujúcejšia postava na Západe, často v rozpore s EÚ v otázke právneho štátu, ľudských práv a slobody médií. „národný populista“ predseda. Napriek tomu, keď sa na jeho popularitu pozeráme len cez optiku liberálnej reformy, kritici nedokázali uznať hlboké korene Orbánovho príťažlivosti pre mnohých Maďarov.
Keďže ľudia čelia frustrácii z negatívnych účinkov globalizácie, Orbánova výzva na ekonomickú slobodu spojená s ochromujúcou mierou vonkajšej závislosti jednomyseľne útočí na mnohých voličov.
Ako všetky štáty východného bloku po páde komunizmu, aj Maďarsko malo veľa spoločného s príchodom svojej ekonomickej transformácie. Neziskové spoločnosti s veľmi nízkymi úsporami a zúfalým dopytom po kapitáli, no obmedzenou kapacitou pre domáce investície – pozostatky riskantného neefektívneho centrálneho plánovacieho systému – nasledovali maďarskú rastovú stratégiu založenú na exporte, ktorá sa opierala o priame zahraničné investície.
Maďarsko, navrhnuté na základe washingtonského konsenzu, inšpirované radami Európskej únie a popularizované opismi „návratu do Európy“ po bolestnom polstoročí sovietskej nadvlády, sa bezprecedentným tempom transformovalo na trhovú ekonomiku.
V súťaži o veľmi potrebný prílev PZI sa aktivizovalo Maďarsko a ďalšie krajiny Vyšehradskej skupiny (Česko, Poľsko a Slovensko). „avantgarda“ Zavedenie rovnej dane, vrátane privatizácie dôchodkov a internacionalizácie kľúčových sektorov, sú reformy voľného trhu, ktoré nemajú ani tie najsprašovejšie spravodlivé ekonomiky (snáď okrem Čile).
Vďaka tejto politike bolo Maďarsko neuveriteľne atraktívne pre zahraničných investorov. 51,8 % HDP V roku 2007. Maďarská ekonomika sa za 20 rokov rozrástla na krajinu s nízkymi, strednými a vysokými príjmami.
Tento model rozvoja – v akademických kruhoch známy ako „závislá trhová ekonomika“ – fungoval mimoriadne dobre v počiatočných fázach postkomunistickej transformácie. Maďarský svedok 4% rast HDP Alebo v rokoch 1997-2006, čím výrazne prekonal západné členské štáty EÚ.
Napriek skorým úspechom v počiatočných fázach transformácie tento model rastu neviedol k integrácii vyspelých ekonomík, ako sa pôvodne sľubovalo.
Počas finančnej krízy v roku 2008 vyšli najavo hlboké dôsledky tejto vývojovej trajektórie. Zahraničná kontrola sa stala štandardom vo všetkých hlavných priemyselných odvetviach v Maďarsku a bankový sektor dosiahol historické maximum (90,7 % v roku 2004). Namiesto financovania výrobných investícií slabo regulované banky s dominantným zahraničným vlastníctvom pumpujú hotovosť do špekulatívnych hypoték a domácich trhov, čo vedie k bublinám s nehnuteľnosťami.
Zahraniční investori zároveň považovali krajiny strednej a východnej Európy za rovnako rizikové a bez rozdielu sťahovali prostriedky z regiónu. S rastom HDP -6,6 % v roku 2009Finančná kríza viedla v Maďarsku k prudšiemu hospodárskemu poklesu ako vo vyspelejších ekonomikách.
Finančná kríza na celom svete poskytla úrodnú pôdu pre recesiu proti asymetrickým podmienkam globalizácie, najmä pre tých, ktorí sa cítili „zaostalí“ ekonomickým rastom. Na rozdiel od iných krajín bol však politický rámec Maďarska na realizáciu veľmi potrebnej štrukturálnej reformy obmedzený jeho závislosťou od zahraničného kapitálu. Maďarsko čelilo finančnej kríze, keď sa snažilo zvýšiť verejné výdavky na rekonštrukciu, rozvoj a vzdelávanie a zachovať štedré daňové úľavy pre zahraničných investorov.
Tieto výzvy ešte zhoršujú prorevízne politiky úsporných opatrení, ktoré implementuje Medzinárodný menový fond a Európska únia. Následný konsolidačný plán znížil deficit štátneho rozpočtu V roku 2008 to bolo 3,4 %. Z viac ako 9 % v roku 2006, ale s vedľajšími účinkami zvýšenia spotrebných daní, zníženia verejných výdavkov a reálnych miezd a spomalenia rastu.
Pravicová strana Fidesz, povzbudená verejnou frustráciou, viedla vo voľbách v roku 2010 kampaň na platforme „ekonomickej samosprávy“, pričom získala väčšinu kresiel v parlamente a spolitizovala dynamiku zaujatosti.
Hoci stredobodom pozornosti západných médií bola do značnej miery kontroverzná rétorika strany, od nástupu k moci v roku 2010 vláda pod vedením Fideszu prijala rôzne opatrenia na riešenie symptómov maďarského modelu rozvoja pod vedením priamych zahraničných investícií, pričom implementovala politiku zameranú na prekonanie vonkajších závislosť. . Svojpomocný program úspešne znížil závislosť vlády od dlhu v cudzej mene a povzbudil banky, aby premenili kapitál na likvidné cenné papiere, teda štátne cenné papiere.
Závislosť na špekulatívnych priamych zahraničných investíciách v bankovom sektore (z 85 % v roku 2013 na 50 % v roku 2015) sa po financovaní rastu znížila. Výrazne sa zlepšil prístup k úverom a úverovým podmienkam pre maďarské malé a stredné podniky (úrokové sadzby pre pôžičky pre MSP Znížené o 70 % 2010-2018). Tieto konsenzuálne politiky poskytli maďarskej ekonomike väčšiu autonómiu, prehĺbili domáce trhy a zabránili možnému odlevu zahraničného kapitálu.
Orbán nie je prvým ani posledným, ktorý sa ukázal ako politický vodca, ktorý využije rastúci odpor verejnosti proti globalizácii. Je však nevyhnutné uznať, že jeho posolstvo priťahuje skutočné sklamanie. Kritici a komentátori budú mať prospech z toho, že uznajú mimoriadne náročné podmienky maďarskej politickej ekonómie.
Taylor Pierce je ekonóm v OMFIF.
