Posilnenie prepojení PZI a MSP v SR

Slovenská republika má nevyužitý potenciál presahovania produktivity z medzinárodných investícií. V posledných desaťročiach podstatný prílev priamych zahraničných investícií (PZI) do výroby orientovanej na export (najmä automobilového priemyslu) podporil hospodársky rast a podporil konvergenciu k ekonomikám OECD s vysokými príjmami. Veľká časť týchto investícií sa však sústreďuje v priemyselných činnostiach náročných na prácu, nízke mzdy a pridanú hodnotu (napr. montáž automobilov), čím sa obmedzené znalosti šíria do širšej ekonomiky. Pri veľkých podieloch PZI podľa medzinárodných štandardov (58 % HDP v roku 2019) však existujú významné rozdiely v produktivite medzi zahraničnými pridruženými spoločnosťami (FA) a miestnymi podnikmi. Rozdiel bol v roku 2018 v priemere 65 % v porovnaní s 20 % v Estónsku alebo Slovinsku a v posledných rokoch sa o niečo zmenšil.

Jedným z faktorov, ktorý to vysvetľuje, je vysoký podiel mikropodnikov s nízkou produktivitou v slovenskej podnikateľskej populácii. Tieto mikropodniky – reprezentujúce 97 % zamestnávateľských firiem a predstavujúce viac ako 40 % zamestnanosti v podnikateľskom sektore s menej ako 10 zamestnancami – sa málo zapájajú do výskumu a vývoja (R&D) a inovácií a sú menej digitalizované ako ich náprotivky v krajinách EÚ. . Nízka schopnosť vytvárať prepojenia, ktoré môžu podporovať prenos znalostí. A majú menšiu kapacitu na používanie pokročilých zahraničných technológií a prispôsobenie sa vysokým štandardom kvality FA.

V dôsledku toho sú väzby FDI-SME príliš voľné na to, aby umožnili efektívne presahy. FA v SR odoberajú menej od domácich dodávateľov ako v iných krajinách OECD, čím sa obmedzuje rozsah prelievania cez hodnotové reťazce. Stratégie nadnárodných spoločností zamerané na hľadanie talentov sa zamerali skôr na lacnú pracovnú silu pre operácie náročné na prácu a blízkosť európskych trhov, než na silnú dodávateľskú základňu. Okrem toho veľké mzdové rozdiely medzi FA a MSP podporujú mobilitu pracovnej sily smerom k domácim firmám, čím sa zvyšuje presah a rozvoj v strategických oblastiach (napr. digitálne zručnosti) a miestne obmedzené možnosti odbornej prípravy. Napokon, slovenské MSP vnímajú konkurenciu na trhu ako prekážku inovácií, čo odráža aj ich veľkosť. To poukazuje na hospodársku súťaž prijatím slabých priamych zahraničných investícií-MSP ako kanála šírenia.

Existujú však silné kanály, ktoré poskytujú veľký potenciál presahovania do miestnej ekonomiky. Malá populácia slovenských MSP – s 10 a viac zamestnancami – je lepšie integrovaná do inovačných sietí a zapája sa do inovačných družstiev častejšie vo svojom dodávateľskom reťazci ako v iných krajinách EÚ. Podiel stredných a malých inovatívnych spoločností, ktoré spolupracovali na inováciách so zákazníkmi alebo klientmi (24 % a 14 % v roku 2018), je vyšší ako priemer EÚ (16 % a 12 %). Miestne MSP sú tiež viac naklonené spolupráci a výmene informácií s konkurentmi v rovnakom odvetví. Zahraniční zamestnávatelia sa často zapájajú do miestnych vzdelávacích iniciatív, napr. Prostredníctvom zmlúv o duálnom vzdelávaní s vysokými školami (VÚC) a odbornými školami podporuje rozvoj.

Slovenský politický rámec PZI-MSP je roztrieštený. Mnohé ministerstvá a agentúry sú zapojené do politík PZI-MSP, čo vedie k vysokej byrokracii a zložitosti politík. Koordinácia politík zostáva hlavnou výzvou a zdrojom oneskorených reforiem. Spolupráca medzi agentúrami je obmedzená a prebieha neformálne alebo prostredníctvom ústredných ministerstiev. Mnohé rady na vysokej úrovni spájajú vládnych činiteľov, aby identifikovali prioritné oblasti, v ktorých je nevyhnutné plánovanie medzi ministerstvami, no ich kapacity nie sú vždy v súlade s ich úlohami, čo vedie k prekážkam v koordinácii, najmä v súvislosti s inteligentnými odbornými znalosťami.

Koordinácia politiky a zefektívnenie riadenia PZI-MSP by mali byť vysokou prioritou. Horizontálna integrácia a reorganizácia riadiacej štruktúry, napr. Náležitá pozornosť by sa mala venovať oblastiam, ktoré si vyžadujú doplnkové odborné znalosti prostredníctvom implementačných agentúr a spoločného programovania. Zlepšiť by sa mala aj vertikálna integrácia a medziregionálna spolupráca. V súčasnosti majú samosprávy na nižšej ako národnej úrovni značnú zodpovednosť v oblastiach, ktoré ovplyvňujú podniky, ale chýba im inštitucionálna kapacita, a teda schopnosť podporovať miestne ekosystémy PZI a MSP. Politiky PZI-MSP by mali byť lepšie prepojené so stratégiami miestneho rozvoja a akčnými plánmi. V skutočnosti, aj keď veľké národné agentúry zriadili kancelárie v regiónoch, sú často oddelené od politických priorít a aktivít samospráv na nižšej ako národnej úrovni.

Nedávne reformy presahujú rámec posilnenia výrobnej kapacity s nízkou pridanou hodnotou a domácej inovačnej kapacity v hospodárstve a priamych zahraničných investícií. Komplexná ponuka asistenčných služieb podporuje internacionalizáciu slovenských MSP a pomáha zahraničným investorom identifikovať lokálnych dodávateľov a partnerov. Úsilie o podporu investícií sa zameriava na investície, ktoré využívajú inteligentné technológie s vysokým potenciálom na šírenie technológií. Stimuly pre inovácie a partnerstvá v oblasti výskumu a vývoja však nie vždy zahŕňajú zahraničných investorov a ich rozsah je v porovnaní s partnermi v EÚ obmedzený. Väčší vplyv možno dosiahnuť prostredníctvom systematickej podpory ekosystémov PZI a MSP v hodnotových reťazcoch náročných na znalosti a akčných plánoch špecifických pre jednotlivé odvetvia pre vznikajúce priemyselné zoskupenia.

Súčasne poskytovanie služieb rozvoja MSP mnohými organizáciami prispelo k zvýšeniu administratívnej záťaže MSP. Je tu možnosť zjednodušiť postupy a zvýšiť povedomie o dostupnosti verejnej podpory. Napríklad daňové úľavy na výskum a vývoj by sa mohli zjednodušiť, zatraktívniť a sprístupniť malým podnikom a štrukturálne a investičné fondy EÚ by mohli pomôcť MSP zvýšiť ich produktivitu, najmä v hodnotových reťazcoch náročných na znalosti. Zvýšenie výkonnosti MSP si bude vyžadovať riešenie nedostatkov v zručnostiach, a to aj v sektoroch náročných na priame zahraničné investície, a podporu investícií do odbornej prípravy na pracovisku a ľudského kapitálu.

Prípady ako Banská Bystrica a Košice poukazujú na potrebu presadzovať lokálne iniciatívy. Napriek zlepšeniam regióny na strednom a východnom Slovensku naďalej zaostávajú v priťahovaní priamych zahraničných investícií a získavajú len obmedzené výhody z politík podpory investícií. Banská Bystrica predstavuje len 2 % národného objemu PZI, pričom investície sú sústredené v malom počte výrobných odvetví. V Košiciach sú podiely PZI veľké a diverzifikované, napr. V informačných a komunikačných technológiách, energetike a iných službách je však takmer 80 % podielu PZI východného Slovenska sústredených v regióne. Podiel investičných projektov podporovaných Slovenskou agentúrou pre investície a obchod (SARIO) na strednom a východnom Slovensku v posledných rokoch stúpol, treba však zintenzívniť úsilie. Okrem toho by primerané hodnotenie malo posúdiť účinnosť politiky pri podpore regionálneho rozvoja a integrácie.

Výkonnosť a podnikanie MSP môžu zlepšiť aj rozvinuté miestne siete a zoskupenia. V Banskej Bystrici a Košiciach vo väčšine ekonomických sektorov dominujú mikropodniky s nízkou absorpčnou kapacitou a veľmi nízkou mierou prežitia, ale dobre rozvinutá sieť VŠ a inštitúcií výskumu a vývoja môže poháňať miestne podnikanie a inovácie. Miestne združenia môžu tiež zohrávať významnú úlohu poskytovaním podpory podnikania a sieťových služieb. Vznikajú perspektívne priemyselné skupiny – niekedy podporované formálnymi klastrovými inštitúciami (napr. Košice IT Valley), ktoré môžu stimulovať regionálny rozvoj MSP a podnikanie a zvýšiť atraktivitu pre investorov.