Ekonomika

Desiate výročie zavedenia eura na Slovensku

Príhovor člena Výkonnej rady ECB Yvesa Merscha na medzinárodnej konferencii k desiatemu výročiu zavedenia eura v Bratislave na Slovensku 11. januára 2019

Grafy

Som poctený, že som dnes v Bratislave a môžem hovoriť pred takým váženým publikom. Konferencia si pripomína desiate výročie zavedenia eura na Slovensku, čo je vlastne dvojnásobné výročie, keďže sa kryje s dvadsiatimi rokmi eura.

Čo môže byť krajším darčekom k výročiu alebo jasnejším symbolom životaschopnosti našej spoločnej meny ako úspech Slovenska od zavedenia eura 1. januára 2009?

Slovensko dosiahlo pôsobivú reálnu konvergenciu životnej úrovne k priemeru EÚ. Kľúčovými prvkami tohto úspechu bola ochota krajiny využiť príležitosti, ktoré ponúka členstvo v EÚ a prijatie eura.

Zásadné inštitucionálne reformy po ekonomickej stránke umožnili Slovensku prejsť na pulzujúcu trhovú ekonomiku a prijať veľmi úspešný model rastu orientovaný na export, ktorý podporil skutočnú integráciu. Receptom na úspech sú skôr reformy ako opakované devalvácie alebo požiadavky na záchranu.

Napriek tomu by to nemal byť dôvod na uspokojenie, pretože ďalšia fáza integrácie bude náročná. Ani členstvo v EÚ, ani jednotná mena „automaticky“ neprinášajú silný hospodársky rast.

Preto by som tvrdil, že na zvýšenie dlhodobého rastového potenciálu krajiny je potrebné trvalé úsilie o inštitucionálnu kvalitu a dobrú správu vecí verejných.

Ťahúňom úspechu Slovenska

V priebehu troch desaťročí Slovensko prešlo významným ekonomickým prechodom z centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú ekonomiku, úzko integrovanú do jednotného trhu. Značné úsilie vynaložené počas prechodu sa jednoznačne vyplatilo.

Slovenské HDP na obyvateľa je viac ako 80 % priemeru EÚ, pričom od začiatku 90. rokov sa zdvojnásobilo.[1]

Rovnako pôsobivé je tempo ekonomickej integrácie, ktoré prekonalo očakávania vychádzajúce z východiskovej úrovne slovenského národného dôchodku.[2] Slovenská úroveň HDP na obyvateľa je vyššia ako v iných krajinách strednej a východnej Európy (SVE) a približuje sa Slovinsku a Českej republike (graf 1).

Veľká časť tohto úspechu má korene vo významnej inštitucionálnej transformácii krajiny v kontexte jej vstupu do Európskej únie.

READ  Democracy Digest: Maďarsko popiera, že by vetovalo prejav EÚ o Putinovom zatykači

Vstup Slovenska do EÚ dal impulz jeho integračným snahám a dal mu vonkajšie inštitucionálne ukotvenie.

Na to, aby Slovensko fungovalo v trhovom hospodárstve a vysporiadalo sa s konkurenciou a trhovými silami, sú zásadné zásadné reformy, akými sú vytvorenie jasne definovaného systému vlastníckych práv, efektívne presadzovanie hospodárskeho práva a inštitúcie na predchádzanie podvodom a protisúťažnému správaniu.

Prístup k jednotnému trhu a jeho prijatie Nadobudnutie spoločného majetku K úspechu Slovenska prispeli dvoma spôsobmi.

Po prvé, odstránenie obchodných bariér a uplatňovanie noriem na európskej úrovni výrazne znížilo náklady na cezhraničné podnikanie, podporilo obchod a podporilo účasť krajiny v európskych hodnotových reťazcoch.[3]

Po druhé, stabilnejšie a predvídateľnejšie právne a regulačné prostredie zlepšilo ochranu investorov a prispelo k rýchlemu prílevu zahraničných investícií, čo umožnilo ekonomike pritiahnuť veľmi potrebný zahraničný kapitál, znalosti a technológie na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti.

Slovenská ekonomika je hlboko integrovaná do jednotného trhu, s podielom exportu takmer 100 % HDP, vyšším ako ostatné ekonomiky SVE (graf 2) a takmer 20 % pracovných miest závislých od exportu EÚ do zvyšku sveta. .[4]

Výsledná významná hospodárska integrácia nakoniec pripravila pôdu pre zavedenie eura.

Strata nezávislej menovej politiky a neschopnosť reagovať na vonkajšie šoky sú najdôležitejšími nákladmi vstupu do eurozóny.

Vysoká miera otvorenosti Slovenska však sťažovala národnej centrálnej banke riadenie hospodárskeho cyklu vzhľadom na nestále kapitálové toky. Výmenný kurz sa často stal skôr zdrojom otrasov ako tlmičom.[5]

Výhody prijatia eura boli teda presvedčivé.

Bezprostredným prínosom je stabilizácia výmenného kurzu Slovenska u hlavných obchodných partnerov a eliminácia nákladov na výmenu meny. Výskumy ukazujú, že prijatie eura prispelo k 12 % zvýšeniu exportu Slovenska do eurozóny.[6]

Ďalším prínosom zavedenia eura je posilnenie makroekonomických inštitúcií Slovenska. Prijatie eura dalo ďalší impulz inštitucionálnej integrácii a umožnilo Slovensku ukotviť makroekonomické inštitúcie v silnom európskom rámci.

Pred prijatím eura došlo k niekoľkým úpravám slovenského inštitucionálneho rámca, ktoré zabezpečujú konvergenciu s požiadavkami EÚ, ktoré európske inštitúcie pozorne sledovali, podobne ako v Konsolidačnej správe ECB.[7]

Nezávislosť centrálnej banky si vyžadovala vysoké štandardy, najmä osobnú nezávislosť členov Výkonnej rady.[8] Ochrana inštitucionálnej slobody je obzvlášť dôležitá, keď je európska menová politika prepojená s vnútroštátnymi fiškálnymi politikami a politikami trhu práce a kde záujmy nie sú vždy v súlade.

READ  Prezidentka Čaputová zažaluje bývalého premiéra Fica - EURACTIV.com

Začlenenie slovenských firiem do stabilného európskeho inštitucionálneho rámca prispelo k makroekonomickej stabilite počas krízy a zvýšeniu investícií a obchodu.

V skutočnosti v porovnaní s Českou republikou, ktorá má veľmi podobné ekonomické štruktúry, Slovensko od roku 2009 zaznamenáva rýchlejší ekonomický rast. Kým Česká republika mohla počas krízy prijať liberálnejšiu menovú politiku, Slovensko si udržalo náskok 0,9 percentuálneho bodu. Založené na priemernom ročnom raste HDP v rokoch 2009 až 2016 pre danú krajinu.[9]

V dôsledku toho HDP na obyvateľa medzi Slovenskom a Českou republikou klesol z 21 % v roku 2008 na 13,8 % v roku 2017.

Význam organizačnej kvality pre dlhodobú integráciu

Nech slovenské úspechy pokračujú ešte veľa rokov. Z dlhodobého hľadiska však nemožno predpokladať, že rastový model Slovenska bude naďalej prinášať silný rast; Integrácia s krajinami EÚ môže byť pomalá. Slovensko sa dostáva do takzvanej pasce so strednými príjmami, pričom ekonomiky so strednými príjmami idú cestou nízkeho rastu.

Veľká časť rastu krajiny závisí od jej schopnosti pritiahnuť zahraničné investície, zručnosti a technológie na zvýšenie produktivity. Krajina však teraz začína pociťovať spomaľovanie zahraničných investícií, šírenia technológií a produktivity práce.[10]

Aby sa Slovensko vyhlo pasci so strednými príjmami, bolo by užitočné vyvinúť nové stratégie zamerané na domáce inovácie. Koniec koncov, viedlo by to k produktívnejším firmám, väčšiemu počtu súkromného kapitálu a kvalifikovanejšej pracovnej sile, čo by podnietilo dlhodobý rast.

Takéto zlepšenia však často závisia od nastavenia správnych inštitucionálnych podmienok. V skutočnosti sa organizačná kvalita ukázala ako dôležitý faktor pri dosahovaní vyšších výnosov z dlhodobého hľadiska.[11] Faktory ako neefektívna verejná správa, slabá kontrola hľadania renty, daňové úniky a korupcia brzdia hospodársku súťaž a ekonomické začlenenie.

Podľa bežne používaných ukazovateľov správy a riadenia spoločností je Slovensko v niektorých z týchto oblastí pod priemerom eurozóny. Ešte dôležitejšie je, že zatiaľ čo väčšina ostatných nových krajín eurozóny vykázala za posledné desaťročie určitý pokrok, zdá sa, že tempo reforiem sa na Slovensku po prijatí eura spomalilo (graf 3).

READ  EÚ absolvuje poslednú cestu k projektom v Chorvátsku, Litve, Slovinsku a na Cypre

Zlepšením v dvoch kľúčových oblastiach Slovensko pomôže vytvoriť vhodné domáce podmienky pre prosperitu podnikov.

Jedna oblasť zlepšuje podnikateľské prostredie. Podľa ukazovateľa Doing Business Indicator Svetovej banky sa Slovensko zaraďuje pod nové krajiny eurozóny najmä v oblastiach ako zakladanie podnikania, ochrana menšinových investorov či vybavovanie stavebných povolení (graf 4). Podľa Eurobarometra z roku 2017 vníma korupciu ako problém pri podnikaní v krajine aj 55 % podnikateľov. [12]

Ďalšou oblasťou potenciálneho zlepšenia je súdny systém. Integrita právneho systému a nezávislosť súdnictva sú podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) nedostatočné (obrázok 5).[13]Zlepšenie nezávislosti a transparentnosti súdnictva pomôže v boji proti korupcii a zvýši dôveru verejnosti vo vládu.

Riešenie týchto otázok vytvorí podmienky pre vnútroštátne podniky, aby mohli plne využívať potenciál jednotného trhu a prispeli k lepšiemu a inkluzívnejšiemu rastu.

Záver

Oslavami desiatich rokov prijatia eura sa Slovensko stalo úspešným príbehom integračného procesu do EÚ. Krajina môže byť hrdá na to, že v tak krátkom čase dosiahla veľkú hospodársku a inštitucionálnu integráciu.

Úspech Slovenska, vstup do EÚ a prijatie eura by mohli vytvoriť značné príležitosti – príležitosti, ktoré možno využiť alebo premrhať. Slovensko je pozitívnym príkladom krajiny, ktorá sa chopila príležitostí európskej integrácie prostredníctvom zásadných inštitucionálnych reforiem.

Trvalé úžitky z menovej únie si však budú vyžadovať neustále úsilie o zlepšenie inštitucionálnej kvality a dobrej správy vecí verejných vo všetkých krajinách eurozóny. To zahŕňa prísne dodržiavanie princípu nezávislosti centrálnej banky.

Ďalšie zlepšovanie podnikateľského prostredia a justičného systému Slovensku prispeje k ďalšiemu ekonomickému úspechu počas nasledujúcich desiatich rokov.

Verím, že dobré domáce a európske inštitúcie podporia trvalo udržateľný rozvoj a prispejú k udržaniu dôvery v euro a európsky projekt.

Related Articles

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button
Close
Close