Ekonomika

OSN váha v otázke klimatickej krízy a riešenia konfliktov – angl

(ANSA) – RÍM 26. septembra – „Je to 19 mesiacov, čo stály člen Bezpečnostnej rady OSN rozpútal agresívnu vojnu proti svojmu susedovi v rozpore s Chartou OSN a princípmi medzinárodného práva,“ uviedol bulharský prezident Rumen Radaev. . , OSN


Na zasadnutí Bezpečnostnej rady sa zúčastnilo viac ako 60 krajín. Zelenskyj vyzval na rozšírenie Bezpečnostnej rady o trvalé sídla do Afriky, Ázie a Nemecka. Potom pokračoval vo svojom 10-bodovom mierovom pláne, pričom ako podmienku zopakoval stiahnutie sa Ruska a obnovenie hraníc pred inváziou na Krym v roku 2014.


Poľsko je proti tomu, aby Nemecko získalo stále miesto v Bezpečnostnej rade OSN, uviedol poľský minister obrany Mariusz Blaszak. Celkovo existuje 193 členských štátov OSN. Päť krajín má stále miesta v Bezpečnostnej rade: Spojené štáty, Čína, Rusko, Británia a Francúzsko, ktoré môžu vetovať všetky rozhodnutia.


Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan obvinil medzinárodné spoločenstvo, že nekonalo po vojenskej operácii Azerbajdžanu na kontrolu prevažne arménskeho regiónu Náhorný Karabach. Mirzojan v sobotu vo všeobecnej diskusii Organizácie Spojených národov v New Yorku vyzval na misiu OSN na „monitorovanie a hodnotenie ľudských práv, humanitárnych a bezpečnostných podmienok“.


Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu, ale väčšina obyvateľov sú Arméni a o kontrolu regiónu dlho vedú dve bývalé sovietske republiky. Minulý utorok začal Azerbajdžan pod vedením diktátora vojenskú operáciu s cieľom dobyť región. O deň neskôr sa porazení karabašskí Arméni vzdali.


Cieľ udržateľného rozvoja do roku 2030 sa približujú Pozitívnejšie je, že mnohé krajiny EÚ preukázali svoj záväzok dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja do roku 2030 a pokrok, ktorý doteraz dosiahli.


193 členských štátov Organizácie Spojených národov prijalo deklaráciu, v ktorej opätovne potvrdili svoj záväzok voči ambicióznym cieľom trvalo udržateľného rozvoja (SDG). Text bol jednomyseľne prijatý deň pred otvorením všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN, na ktorej vystúpili predstavitelia z celého sveta.


Svetoví lídri jednohlasne prijali 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja v roku 2015 a slúžia ako usmernenia pre globálnu udržateľnosť, spravodlivosť a prosperitu. Medzi ciele patrí odstránenie chudoby a hladu, zlepšenie zdravia a blahobytu, kvalitné vzdelanie, rodová rovnosť, čistá voda, cenovo dostupná a čistá energia, dôstojná práca a hospodársky rast.


Španielsko vytrvalo bojuje o dosiahnutie 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. V klasifikácii zostavenej v Správe o trvalo udržateľnom rozvoji za rok 2023 je na 16. mieste. Autori klasifikácie však v súčasnosti Španielsko neprekročilo žiadny cieľ, ale je v procese jeho dosahovania, napríklad rodová rovnosť, zdravie a blahobyt, zelená energia, lacná a udržateľnosť miest a miest.


Podľa správy je Chorvátsko na 12. mieste zo 166 odhadovaných členov OSN. Chorvátsky prezident Zoran Milanovič uviedol, že Chorvátsko napreduje vo svojom ekologickom prechode a plánuje do roku 2030 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe elektriny na 73,6 percenta.


Prezidentka SR Zuzana Čaputová poznamenala, že medzinárodné snahy o dosiahnutie Cieľov udržateľného rozvoja do istej miery pribrzdili krízy ako pandémia COVID-19, nemožno to však ospravedlňovať.


Dodal, že 85 percent elektriny na Slovensku sa vyrába s nulovými emisiami a 5 percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajina použije počas nasledujúcich siedmich rokov na dekarbonizáciu ekonomiky a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie.


Rumunsko už splnilo 62 percent svojich národných cieľov pre implementáciu Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj, uviedol prezident Klaus Ihanis. Poznamenal, že Rumunsko „dosiahlo významný pokrok v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja týkajúcich sa ochrany životného prostredia a zmierňovania klimatických zmien“, k čomu prispeli silné regionálne partnerstvá a zapojenie multilaterálnych inštitúcií.


Napriek tomuto impulzu, ako tvrdí slovinská prezidentka Nataša Pirc Musar, je potrebné urobiť viac. Povedal, že je katastrofa, že ciele sa realizujú tak pomaly. Napríklad povedal, že ak má svet obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa, veci musia zaradiť vyššiu rýchlosť.


(Obsah tohto článku vychádza zo správ agentúr zúčastňujúcich sa na enr, v tomto prípade AFP, Agerpres, ANSA, BTA, dpa, EFE, HINA, STA, TASR) (ANSA).

Related Articles

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button
Close
Close