História výročia pamätníka slovenského národa
Počiatky národných hnutí na Slovensku siahajú do 40. rokov 19. storočia, keď bolo Slovensko pod monarchiou. Neoliberálny režim kontroloval politické a verejné záležitosti, čo podnietilo väčšinu verejných vodcov, aby spustili hnutie na boj za svoje národné práva. Situáciu ešte viac vyhrotilo úplné ignorovanie potrieb a záujmov nemajestátnych národov, ktoré boli súčasťou Uhorskej ríše. Jednou z týchto krajín je aj Slovensko.
Táto nevedomosť viedla k zrodeniu memoranda z rúk NR SR. Dokument stanovil podmienky a základné právne a politické požiadavky. Vládna strana sa však snažila ich hlasy potlačiť zákazom kultúrnych spolkov Matice slovenskej a Slovenského gymnázia, no neúspešne. S kolapsom týchto vzdelávacích inštitúcií si Slováci uvedomili, že už nemôžu sedieť v kľude sami. V roku 1871 založili Slovenskú národnú stranu a v roku 1884 ukončili volebnú pasívnu taktiku, pozdvihli svoj hlas proti volebnému systému a národnej politike, ktorá nebola proslovenská.
Konflikt trval až do roku 1918, kedy sa Slovensko spojilo s Českom, aby sa stalo spoločným štátom. Tento zväzok však viedol aj k mnohým regionálnym konfliktom. V roku 1992 zanikla ČSFR a v roku 1993 sa Slovensko stalo samostatným, plnohodnotným národom.
