Ekonomika

CEE by mala uprednostňovať klimatické projekty – správa

Čas na učenie: 6 minút

Krajiny strednej a východnej Európy (SVE) by mohli byť prekážkou pri dosahovaní klimatických cieľov EÚ, podľa aktivistov, ktorí sa o ne zaujímajú. Národné energetické a klimatické plány (NECP).

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen zdôraznila záväzok EÚ dosiahnuť do roku 2040 sektor energetiky s nulovou čistou energiou a kľúčovú úlohu strednej a východnej Európy pri dosahovaní podielu obnoviteľnej energie aspoň 42,5 % alebo 45 % vo svojom energetickom mixe do roku 2030.

Avšak iba Slovinsko, Chorvátsko a Španielsko dodržali posledný termín na predloženie svojich aktualizovaných plánov, čo podľa novej správy CEE Bankwatch Network vyvoláva ďalšie obavy.

Ako problém sa uvádza nedostatok ambícií, transparentnosti

Správa tvrdí, že niektoré krajiny CEE „prejavujú nízke ambície“ a neberú svoje správy o pokroku NECP vážne, majú tendenciu uprednostňovať spotrebu plynu a uhlia pred obnoviteľnými zdrojmi a v niektorých prípadoch chýbajú údaje. Podľa CEE Bankwatch to podkopáva prechod od fosílnych palív a narúša predchádzajúce záväzky.

Európsky dvor audítorov vydal podobné varovania a zdôraznil potrebu konkrétnych plánov na dekarbonizáciu európskeho hospodárstva. Vzhľadom na potenciál regiónu v oblasti solárnej a veternej energie sa nedostatočný pokrok v zavádzaní obnoviteľných zdrojov v strednej a východnej Európe tiež považuje za premárnenú príležitosť.

Správny zelený prechod môže regiónu priniesť značné výhody, ale dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje silné odhodlanie a využitie fondov EÚ, uviedol CEE Bankwatch. Transparentnosť a zapojenie občianskej spoločnosti do procesu navrhovania NECP sú nedostatočne uznávané, pričom verejné konzultácie prebiehajú len v obmedzenej miere.

Zo záchranného fondu EÚ sú vyčlenené miliardy

Od prijatia počiatočných NECP v rokoch 2019 a 2020… mnohé krajiny strednej a východnej Európy podnikli kroky na postupné vyradenie uhlia, odstránenie prekážok pri podpore obnoviteľných energií, dekarbonizáciu vykurovacích systémov a zlepšenie energetickej účinnosti v budovách, uvádza správa.

„V súčasnosti sa realizujú dôležité reformy, pričom niektoré sú riadené legislatívou EÚ a iné súvisia s finančnými procesmi EÚ. Medzi nimi sú pozoruhodné reformy v rámci Nástroja na obnovu a odolnosť (RRF) a implementácia podmienok v rámci politiky súdržnosti. Okrem toho z RRF, Fondy kohéznej politiky a Modernizačný fond V rokoch 2021 až 2022 boli pridelené miliardy eur, čo viedlo k veľmi potrebným investíciám do rôznych podporných programov.

„Členské štáty v regióne strednej a východnej Európy využívajú finančné prostriedky EÚ stanovením ambicióznych plánov na nasadenie obnoviteľných zdrojov energie. Pomocou RRF sa majú v Poľsku vybudovať veterné elektrárne na mori a v starej sieti baní a uhlia vznikne fotovoltický park.“ v elektrárňach v Rumunsku,“ uvádza CEE Bankwatch.

READ  Socialistický nacionalizmus je v Nemecku na vzostupe

Príjemcami sú Poľsko, Maďarsko, Česko a Bulharsko

„S podporou fondov politiky súdržnosti môže mesto Varšava modernizovať svoju sieť využitím technológií smart grid prostredníctvom automatizácie vysokonapäťových vedení. Inde sa vyvíjajú snahy o obnovu stavebného sektora v krajinách, ako je Česko, kde je zavedená nová schéma zeleného sporenia financovaná z RRF.

„Maďarsko zavedie opatrenia na energeticky efektívne renovácie a Slovensko bude pracovať na dekarbonizácii podporou rozvoja kladov a záporov energetických komunít,“ napísal CEE Bankwatch.

CEE Bankwatch uvádza, že krajiny ako Bulharsko investujú do čistej mobility a verejnej dopravy prostredníctvom financovania z RRF. Tieto opatrenia by sa bez finančných prostriedkov EÚ nezaviedli. V tomto zmysle pôsobia ako dôležití sprostredkovatelia na uľahčenie alebo dokonca prekonanie implementácie NECP. Ako také pôsobia ako katalyzátor energetickej transformácie v regióne strednej a východnej Európy a podporujú pokrok v plnení cieľov EÚ v oblasti udržateľnej energie.

Bulharsko a Maďarsko kritizovali za nedostatok plánu

Čo sa týka Bulharska, najchudobnejšej krajiny EÚ, CEE Bankwatch poznamenal: „Jedným z najdôležitejších aspektov súčasnej verzie bulharského NECP je absencia všeobecného plánu na postupné vyraďovanie uhlia a iných fosílnych palív. Absencia týchto cieľov a v skutočnosti akýkoľvek konkrétny plán dekarbonizácie bude brániť prístupu k financovaniu z Fondu spravodlivej transformácie

V Maďarsku je jeho „NECP, ktorý bol prijatý v januári 2020, chybný vo viacerých aspektoch. Po prvé, jeho cieľ v oblasti energetickej účinnosti nie je ani zďaleka taký ambiciózny a stanovil si veľmi slabý cieľ 6,7 % v porovnaní s úrovňami z roku 2018. Po druhé, neexistujú žiadne cielené opatrenia na pomoc ľuďom v energetickej chudobe. Po tretie, stanovuje cieľ obnoviteľnej energie iba 21 %. Čo sa týka strednodobých a dlhodobých energetických perspektív, vládnemu prístupu chýbajú ambiciózne míľniky,“ napísal CEE Bankwatch.

Poľsko je tiež zamerané na uhlie a chýba mu transparentnosť

V Poľsku CEE Bankwatch uviedol: „Aktuálny NECP nie je v súlade s klimatickými cieľmi EÚ a cieľmi zníženia emisií. Nestanovuje dátum pre postupné vyraďovanie uhlia, ani neobsahuje plán na zatvorenie uhoľných baní alebo odpredaj uhoľných aktív.“

„Asi najznepokojujúcejším aspektom plánu je významná úloha priradená uhliu v energetickom mixe, od ktorého sa očakáva, že si udrží viac ako 50-percentný podiel až do inštalácie prvej jadrovej elektrárne v 30. rokoch 20. storočia. Tieto vážne nedostatky sú v v ostrom kontraste s cieľom EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Je sklamaním, revízia plánu Procesu chýba transparentnosť,“ dodal.

READ  Obchodná bilancia Slovenska v októbri klesla

Chýbajúce údaje Slovenska plány podkopali

„Jedným z rizík sú technické ťažkosti pri aktualizácii NECP. Príkladom toho je, že správy o pokroku NECP nie sú vždy brané vážne v niektorých krajinách, ako je Slovensko, kde nie sú žiadne údaje. Nepresné alebo nekonzistentné údaje môžu oslabiť efektívnosť aktualizovaných plánov,“ napísal CEE Bankwatch.

„Modelovanie, na ktorom je založený súčasný NECP Slovenska, nezahŕňa cieľ uhlíkovej neutrality. Namiesto toho plán sleduje neambiciózny prístup zdôrazňujúci posun od uhlia k fosílnemu plynu, jadru a biomase,“ napísal CEE Bankwatch.

Cieľ obnoviteľnej energie 19,2 % do roku 2030 je rovnako neambiciózny a je založený na významných nepresnostiach, najmä na vykurovaní z biomasy v domácnostiach a zdrojoch menšieho znečistenia ovzdušia, čo sú faktory, ktoré nie sú riadne zohľadnené.

„Slovenské úrady poskytujú Eurostatu, európskemu štatistickému úradu, nepravdivé informácie už od roku 2010. Preto by sa mal podiel obnoviteľnej energie v krajine upraviť tak, aby odrážal skutočné čísla.

„Veľmi pozitívnym krokom je, že Slovensko sa rozhodlo postupne ukončiť ťažbu a spaľovanie hnedého uhlia do roku 2023, čím sa očakáva zníženie emisií skleníkových plynov na Slovensku približne o 3 – 5 %, čím sa ušetrí 388 – 605 miliónov eur na cenách elektriny.

„Slovensko vyjednalo výnimky pre ruské fosílne palivá, čím jasne naznačilo, kde sú momentálne jeho priority. V roku 2022 pochádzalo 60 % dovozu fosílneho plynu do krajiny z Ruska. Šokujúce je, že na základe posledných údajov za rok 2023 je Slovensko šieste na svete najväčším dovozcom ruských fosílnych palív

Stratégia postupného vyraďovania ruských palív a fosílnych palív by mala byť vo všeobecnosti súčasťou NECP. Revidovaný NECP by mal pripraviť pôdu pre modernizáciu diaľkového vykurovania v súlade s európskymi cieľmi Green Deal, REPowerEU a klimatickou neutralitou,“ uzavrel CEE Bankwatch.

Pobaltské štáty potrebujú jasné ciele

„Aktuálny NECP Estónska, zverejnený 19. decembra 2019, je založený na Estónskom pláne rozvoja energetického sektora do roku 2030, ktorý bol vypracovaný v roku 2017 a v súčasnosti je všeobecne považovaný za zastaraný,“ pripomenul CEE Bankwatch.

„NECP uvádza, že v Estónsku nie sú žiadne veľké problémy s energetickou chudobou a že ľudia trpiaci energetickou chudobou majú nárok na verejnú pomoc na živobytie. Situácia sa za posledný rok dramaticky zmenila, keď vláda zaviedla nové platby na pokrytie elektriny a účty za kúrenie v dôsledku mimoriadne vysokých cien. Tieto dotácie sú však udržateľným riešením. Nie, preto je potrebná dlhodobá stratégia na zníženie energetickej chudoby,“ dodáva správa.

READ  Bratislava sa pozerá na kongresové turné s cieľom omladiť mesto po epidémii - EURACTIV.com

Pokiaľ ide o svojho južného suseda, CEE Bankwatch poznamenal: „Vo svojom pôvodnom NECP Lotyšsko nedokázalo stanoviť ambiciózne ciele pre renováciu viacbytových budov, pričom identifikovalo len 2 000 budov na renováciu. Aj keď Lotyšsko stanovilo celkový cieľ pre obnoviteľnú energiu, kľúčové obnoviteľné zdroje energie, ako je slnečná a veterná energia. Nemá konkrétne ciele pre zdroje.

„Aktuálny NECP zahŕňa cieľ vypracovať a implementovať komplexné dlhodobé riešenie na zvýšenie energetickej efektívnosti bytového fondu do roku 2030. K tomuto cieľu sa však zatiaľ pokročil len veľmi málo a uvidíme, ako sa to podarí dosiahnuť. “, dodal CEE Bankwatch.

Rumunsko bolo kritizované za blokovanie veľkých veterných a solárnych fariem

„Súčasný rumunský NECP trpí niekoľkými nedostatkami, ktoré bránia jeho efektívnosti pri dosahovaní želanej klimatickej trajektórie. Predovšetkým chýba súlad medzi stanovenými cieľmi a navrhovanými opatreniami na ich splnenie,“ uviedol CEE Bankwatch.

„Plán predstavuje iba zoznam opatrení a neposkytuje jasnú perspektívu, ako sa navzájom dopĺňajú. Úroveň ambícií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie neodráža potenciál krajiny. Napríklad 30,7 % podiel obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030 je nižší ako Európskou komisiou odporúčaný cieľ 34 %.Rumunsko je veľmi závislé od uhlia, dokonca aj realizovateľnosť tohto obmedzeného cieľa je otázna.

„Žiaľ, plyn je považovaný za najvhodnejšie palivo pre energetickú transformáciu. Celkové náklady na tieto investície do fosílneho plynu, financované z verejných zdrojov EÚ a štátu, by mali dosiahnuť 4,5 miliardy eur, čo predstavuje riziko prehĺbenia závislosti Rumunska od fosílnych palív.

„Okrem plánovaných investícií do plynu chce Rumunsko zvýšiť aj výrobu jadrovej energie. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (medzitým) sa snažilo zablokovať projekty veternej a solárnej energie na pozemkoch väčších ako 50 hektárov.

„Dôležitejšie je, že existuje naliehavá potreba investovať do rozšírenia, modernizácie a digitalizácie národnej elektrickej siete s cieľom efektívne integrovať novú kapacitu obnoviteľnej energie,“ dodal CEE Bankwatch.

Related Articles

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button
Close
Close