V parlamentných voľbách na Slovensku zvíťazil proruský politik

CNN
—

Predčasné výsledky ukazujú, že strana vedená prokremeľskou osobnosťou pravdepodobnejšie spochybní jednotu NATO a EÚ na Ukrajine, ako sa očakávalo vo voľbách na Slovensku.

Populistická strana SMER Roberta Figa získala 23,3 percenta hlasov. Vyplýva to z predbežných výsledkov, ktoré o šiestej ráno miestneho času zverejnil slovenský štatistický úrad.

Liberálna a proukrajinská strana Progresívne Slovensko (PS) získala 17 %.

Figo, bývalý dvojnásobný premiér, má teraz šancu získať túto funkciu späť, no jeho strana nezískala dostatok hlasov na to, aby vyhrala úplne a musí najskôr nájsť koaličných partnerov. Mierne ľavicová strana Hlas, vedená bývalým členom SMER-u a ktorá vznikla ako odnož SMER-u po vnútorných sporoch, skončila tretia s 15 % hlasov. A Môže pôsobiť ako Kingmaker.

Keďže sedem politických strán dosiahne päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu, koaličné rokovania sa určite zúčastnia mnohých hráčov a môžu byť dlhé a komplikované.

Aj bez sklzu je výsledok SMERu nad očakávanie dobrý – posledné prieskumy zverejnené začiatkom tohto týždňa ukázali SMERu a PS krk a krk.

Fico prisľúbil okamžité ukončenie slovenskej vojenskej podpory Ukrajine a prisľúbil, že zmarí ambície Ukrajiny v NATO posilniť pevnú podporu Slovenska Ukrajine.

Peter Pellegrini, líder Hlasu, povedal, že jeho strana je „veľmi spokojná s výsledkom“.

„Doterajšie výsledky ukazujú, že Hlas bude stranou, bez ktorej sa nedá zostaviť žiadna normálna, fungujúca koaličná vláda.“

„Na jednej strane sme s tým veľmi spokojní (ale) na druhej strane je to veľká zodpovednosť, ak je šanca zostaviť koalíciu, hlavnou úlohou je uistiť sa, že sa rozhodneme správne. Priviedla nás (predchádzajúci lídri krajiny) časť vlády, ktorá dostane Slovensko z rozkladu a krízy,“ dodal.

Hlas o svojom postoji k Ukrajine v predvolebnej kampani mlžil. Pellegrini predtým naznačil, že Slovensko nemá Kyjevu „čo darovať“, dodal však, že krajina by mala pokračovať vo výrobe munície posielanej na Ukrajinu.

Slovensko, východoeurópska krajina s približne 5,5 miliónmi obyvateľov, bude hlasovať za svojho piateho premiéra za štyri roky po tom, čo videlo rad neistých koaličných vlád.

Vláda pod vedením SMERu by mohla mať pre región neblahé následky. Slovensko je členom NATO aj Európskej únie, ako jedna z mála európskych krajín presadzuje prísnejšie sankcie EÚ voči Rusku a Ukrajine darovalo veľké množstvo vojenského materiálu.

To by sa mohlo zmeniť za Fica, ktorý obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z podnecovania invázie a „ukrajinských nacistov a fašistov“.

V opozícii sa Fico stal blízkym spojencom maďarského premiéra Viktora Orbána, najmä pri kritike Európskej únie. Špekuluje sa, že Fico a Orbán by sa v prípade jeho návratu k moci mohli spojiť a vytvoriť bariéry pre Brusel. Ak poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť vyhrá v poľských parlamentných voľbách budúci mesiac tretie funkčné obdobie, táto skupina výtržníkov z EÚ sa ešte posilní.

Liberálna strana PS medzitým presadzuje radikálne odlišnú budúcnosť Slovenska – vrátane pokračujúcej silnej podpory Kyjeva a pevnejších väzieb so Západom.

Figo bol predsedom slovenskej vlády viac ako desať rokov, najskôr v rokoch 2006 až 2010 a potom opäť v rokoch 2012 až 2018.

V marci 2018 bol nútený rezignovať po týždňoch masových protestov za vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kužnírovej. Guciak hlásil korupciu medzi elitou krajiny, vrátane tých, ktorí sú priamo napojení na Fica a jeho stranu SMER.

Kampaň sa vyznačovala obavami z dezinformácií, pričom Věra Jourová, najvyššia predstaviteľka Európskej komisie pre digitálne záležitosti, hneď na začiatku povedala, že hlasovanie bolo „testovacím prípadom“ toho, ako efektívne sú spoločnosti sociálnych médií v boji proti ruskej propagande na Slovensku.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Figove proruské nálady zdieľajú mnohí Slováci.

Podľa prieskumu GlobSec, bratislavského bezpečnostného think-tanku, iba 40 % Slovákov verí, že za vojnu na Ukrajine je zodpovedné Rusko, čo je najnižšia miera spomedzi ôsmich krajín strednej a východnej Európy a Pobaltia, na ktoré sa GlobSec zameral. V Českej republike, pred vytvorením krajiny so Slovenskom, 71 % obviňuje Rusko z vojny.

Rovnaký prieskum ukázal, že 50 % Slovákov vníma USA – dlhoročného spojenca krajiny – ako bezpečnostnú hrozbu.