Hlavné správy

„Green Claims“ v Bulharsku, Chorvátsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku

júna 2023 – Európska komisia 22. marca 2023 zverejnila návrh smernice o ekologických tvrdeniach. Cieľom navrhovanej smernice je riešiť nepravdivé environmentálne tvrdenia zabezpečením toho, aby spotrebitelia dostávali spoľahlivé, porovnateľné a overiteľné environmentálne informácie o výrobkoch a službách v celej EÚ.

Smernica o ekologických tvrdeniach je navrhnutá tak, aby pomohla spotrebiteľom robiť lepšie environmentálne rozhodnutia tým, že stanovuje jasné kritériá, ako musia spoločnosti preukázať environmentálne tvrdenia, a nariaďuje nové postupy presadzovania na zabezpečenie súladu so systémom označovania EÚ. Zelená bielizeň“ (ekologické tvrdenia).

Môže však ešte nejaký čas trvať, kým sa návrh smernice o ekologických tvrdeniach stane praktickým zákonom. Greenwashing ako nezákonná prax je však už čiastočne regulovaný vnútroštátnymi zákonmi členských štátov v celej EÚ.

ESG v Kinselleri

V spoločnosti Kinsteller ESG (Environmental, Social, Governance) odráža každodenný svet dodržiavania predpisov, hodnotenia rizík, súdnych sporov, uzatvárania zmlúv a proaktívneho rozvoja stratégie – niečo, o čom sme presvedčení, že sme v priebehu rokov vynikali. Nižšie je uvedený stručný popis vybraných problémov v oblasti ekologických pohľadávok a súčasného právneho rámca, s ktorým sa stretávajú naši kolegovia v Bulharsku, Chorvátsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku, na Slovensku a ich nedávna každodenná právna prax.

Zelené pohľadávky a existujúce zákony v Bulharsku, Chorvátsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku

Vo všeobecnosti Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Rumunsko alebo Slovensko v súčasnosti nemajú žiadnu legislatívu, ktorá by správne riešila klamlivé alebo nepravdivé tvrdenia výrobcov o šetrnosti k životnému prostrediu. Namiesto toho sa takéto krajiny spoliehali na existujúcu ochranu spotrebiteľov, reguláciu nekalej súťaže a pravidlá pre reklamu. Hoci existujúce smernice EÚ stanovujú len minimálne normy a sú založené na princípe požiadavky minimálnej úrovne harmonizácie s ohľadom na národné detaily, vnútroštátne pravidlá sa v rámci týchto troch jurisdikcií výrazne nelíšia.

READ  Slovensko poskytlo Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške 203 tisíc eur

Podľa existujúceho rámca musia byť environmentálne tvrdenia presné, pravdivé a podložené relevantnými dôkazmi, ako sú výskum, prieskumy, výsledky testov a iné overené a spoľahlivé údaje. Okrem toho takéto tvrdenia musia byť explicitné, overiteľné, musia sa vzťahovať k významným aspektom z hľadiska vplyvu daného výrobku alebo služby na životné prostredie a nesmú byť zavádzajúce, vágne alebo sa snažiť minimalizovať negatívne účinky na životné prostredie, napríklad zdôraznením iba jedného špecifická charakteristika. Produkt alebo služba. Príslušné vnútroštátne orgány majú tendenciu posudzovať súlad v týchto záležitostiach od prípadu k prípadu.

V Rumunsku môže nepravdivé environmentálne tvrdenia posudzovať od prípadu k prípadu Národná komisia pre ochranu spotrebiteľa (“ANPC”) nahrádza smernicu o nekalých obchodných praktikách založenú na vnútroštátnom práve, ktorá obsahuje všeobecné pravidlá, ktoré uplatňujú environmentálne tvrdenia pri transakciách medzi podnikmi a spotrebiteľmi, keď negatívne ovplyvňujú rozhodnutia spotrebiteľov o transakciách.

ANPC podľa svojej výročnej správy v roku 2020 posudzovala správnosť ponúk, reklám či iných vyhlásení, ktorými online obchodníci s oblečením, kozmetikou a domácimi spotrebičmi presvedčili spotrebiteľov, že tovar alebo služba má pozitívny vplyv na životné prostredie. Menej škodlivé pre životné prostredie alebo trvanlivejšie/udržateľnejšie ako konkurenčné produkty alebo služby. V mnohých prípadoch obchodník neposkytne dostatočné informácie, aby mohol spotrebiteľ posúdiť správnosť tvrdení, alebo obchodník neposkytne ľahko overiteľné dôkazy na podporu uplatneného tvrdenia.

Okrem zákonov sú v súvislosti s ekologickými tvrdeniami potrebné aj nezáväzné nástroje soft law, ako sú smernice EÚ a výkladové stanoviská národných orgánov. Za zmienku stoja nasledujúce príklady kľúčových zásad pre samodeklarované environmentálne tvrdenia:

  • Bulharsko: Národný etický kódex pre reklamu a komerčnú komunikáciu v Bulharskej republike vydaný Národnou samoregulačnou radou;
  • Chorvátsko: Národný plán ochrany spotrebiteľa na roky 2021 – 2024, ktorý prijal chorvátsky parlament, má za cieľ okrem iného prekonať problémy skresľovania ekologických výrobkov poskytovaním väčšej ochrany spotrebiteľom;
  • republika Che: Smernice o environmentálnych tvrdeniach a férovej environmentálnej reklame vydané Českou informačnou agentúrou životného prostredia;
  • Maďarsko: Usmernenia o ekologickom marketingu vydané maďarským úradom pre hospodársku súťaž.
READ  Adam Gajan z Blackhawks už videl potenciál Connora Bedarda

Čo očakávať?

V novembri 2022 maďarský úrad pre hospodársku súťaž spustil podrobnú analýzu trhu s cieľom určiť rozdiely medzi skutočným obsahom rôznych zelených reklamných správ a výkladom spotrebiteľov. Vo februári 2023 sa v rámci tejto analýzy preskúmali správy poskytnuté 60 domácimi webovými stránkami, ktoré sa zamerali konkrétne na „zelené“ tvrdenia o odevoch, kozmetike a čistiacich prostriedkoch a spotrebiteľských baleniach. Analýza identifikovala množstvo bežných nepravdivých tvrdení a odhalila, že v mnohých prípadoch reklamu s tvrdením o udržateľnosti nesprevádzali ľahko dostupné referenčné údaje pre spotrebiteľov.

Vzhľadom na rastúce regulačné trendy v oblastiach, ako je životné prostredie, a zvyšujúce sa povedomie verejnosti o témach súvisiacich s ESG, sa v budúcnosti budú podobné vyšetrovania vykonávať aj v iných členských štátoch EÚ.

Related Articles

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button
Close
Close